Art Game (Pippin Bar) - analýza hry

Art Game je od pohľadu graficky jednoduchá hra z dielne herného dizajnéra Pippin Barra, ktorej anotácia sľubuje :


"Experience the exhilaration of making art you really believe in! Experience the agony of rejection by the curatorial team! Consider selling out and just making what people seem to want! Change your mind again and follow your dreams! Be a star of the art world! Be a horrible failure! Be an artist!"

 Hráč si hneď v úvode hry vyberie postavu umelca, za ktorú bude hrať a preberá jej vlastnosti - v tomto prípade talent. Designéri sa rozhodli pre gendrovo korektný prístup a hráč má preto k dispozícii rovnomerné zastúpenie oboch pohlaví. Je na výber z troch možností :

1. Cicero Sassoon - minimalistický maliar
2. Alexandra Tetranov - umelecká sochárka
3. William Edge & Susan Needle - umelecká dvojica z oblasti videoartu

Na začiatku hry sa ocitáme v ateliéri vybraného umelca v spoločnosti kurátora, ktorý umelcovi zadáva za úlohu vytvoriť umelecké dielo ktoré by bolo vhodné pre jeho výstavu. Potom čo kurátor opustí ateliér sa umelec presúva ku svojej pracovnej ploche a začína tvoriť. Tri rôzne možnosti výberu postavy so sebou nesú aj tri rozličné mechaniky umeleckej tvorby. Postava minimalistického maliara tvorí na princípe notoricky známej klasiky Snake. Hráč sa snaží pozbierať čo najviac náhodne sa objavujúcich bodov na obrazovke a zanecháva za sebou predlžujúcu sa stopu do ktorej by nemal naraziť. Hra - a umelecké dielo - sa končí nárazom do vlastného chvosta, nehrá sa na skóre, ale na výtvor. Sochárka Tetranov tvorí svoje diela "pomocou" princípu hry Tetris, výsledná prehra (z dielikov naskladaných na seba až navrch) je potom vlastným umeleckým dielom. Ak sa rozhodnete hrať v podobe multiplayeru pre dvoch hráčov za umeleckú dvojicu Edge & Needle, zistíte, že diela sú tvorené zjednodušenou mechanikou hry Space Wars, hráči pohybujú dvoma objektmi v priestore pokiaľ nedôjde ku kolízii. Umeleckým dielom je v tomto prípade opakovaný záznam kolízie. Keď má hráč svoje diela hotové, zavolá kurátorovi, ktorý dielo zhodnotí a prichádzajú dve možnosti konca hry - úspešnému hráčovi sa podarí jeho diela prostredníctvom vybraného umelca umiestniť do MoMa, neúspešný hráč končí hru a môže svoje umelecké diela tvoriť znova s nádejou že sa kurátorovi budú páčiť. Žiadne body, zbieranie životov či amuletov, úspechom sa v hre považuje "víťazný" odchod z výstavnej miestnosti.

V Art Game môžeme vidieť pomerne jednoduchý naratív, hráč si iba plní svoju úlohu a tým sa hra posúva ďalej,  nedostáva k dispozícii veľa možností ako samotný dej radikálne ovplyvniť. Môžeme proste môže donekonečna tvoriť ďalšie diela s vedomím že sa kurátor pri svojom výbere rozhoduje evidentne náhodne. Tento pocit môže byť frustrujúci najmä v prípade ak sa hráčovi opakovane nedarí svoje diela "predať". Autor hry týmto chcel určite upozorniť aj na hry vo svete umenia, kedy majú reálni umelci tiež problém sa cez kurátorov presadiť.V tejto súvislosti hrajú dôležitú rolu aj sprievodné texty - hodnotenia kurátorov, aj návštevníkov MoMa v prípade úspešného konca. Ak však hráča nebaví vytvárať prvoplánovo umelecké diela, môže zmeniť štýl hry a jednoducho sa zamerať na napríklad hranie Tetrisu bez vedľajších "vyšších" úmyslov.

Spôsob, akým sú jednotlivé umelecké diela v Art Game tvorené aj otvára otázku o kvalitách postmoderného umenia - čo všetko ešte môže byť umenie?(a môžeme za umenie považovať aj počítačovú hru?) Hra sa veselo a s nadhľadom pohráva aj s problematickou definíciou umenia ako takého.