Analýza hry One Minute to Midnight

    One Mintute to Midnight je real-timeová stratégia k dispozícii k stiahnutiu zdarma. Autorom je Angličan George Ing, ktorý s ňou vyhral súťaž Get Into Games Challenge 2014 časopisu EDGE. Hra beží na známom engine Unity a je hrateľná cez internet, samozrejme, ak máte nainštalovaný Unity Web Player. Hra má jednoduché grafické spracovanie, typické hlavne pre smartfónové a tabletové hry, čo nie je prekvapivé, keďže autor sa venuje práve tomuto odvetviu herného priemyslu.

   Hra sa odohráva v roku 2029 a začínajú sa šíriť protesty proti vládam a blíži sa celosvetová revolúcia (názov "Minúta do polnoci" - dá sa chápať ako minúta do obrovského prevratu). To či uspeje, záleží na hráčovi, pretože je práve na strane protestujúcich.

   Na začiatku hry je krátky a jasný tutorál, z ktorého hráč iste pochopí ako hru hrať. Hrá sa na mape mesta, na ktorej dobýjate jednotlivé budovy. Ovláda sa myšou, ktorou najprv vyberiete základňu protestujúcich a potom vyberáte, ktorú budovu majú ísť dobyť.

   Už od toho, kde si určíte základňu, dosť veľa závisí, chcete totiž presviedčať ľudí z ulice, aby sa ku vám pripojili a ak si základňu určíte na mieste, kadiaľ veľa ľudí nechodí, nedozvedia sa o vás. To, či nejakú budovu dobyjete závisí, ako inak, od počtu protestujúcich. Na každej streche budovy vidíte počet ľudí, ktorí podporujú tú stranu, ktorej budova patrí. Keď zo svojej budovy pošlete ľudí dobyť nepriateľskú, istá časť z nich sa odpojí, a pokiaľ je ich viac, ako podporovateľov nepriateľskej frakcie, získate pre seba novú budovu. Rovnako samozrejme môžu aj nepriatelia dobyť vašu budovu.  Ak sa pokúšate dobyť neutrálnu budovu, stačí vám k tomu kľudne aj jeden človek.

   Level prejdete, keď získate všetky budovy na mape - nepriateľské aj neutrálne. Obtiažnosť hry sa postupne stupňuje. V ďalších leveloch už frakcií bojujúcich proti hráčovi môže byť viac. Okrem toho sa začnú pridávať špeciálne budovy ako stanica metra, letisko a rozhlas. Tieto budovy robia všetko to čo normálne budovy, ale majú jednu funkciu naviac.  Stanica metra vám umožňuje zrýchliť pribúdanie stúpencov. Letisko je užitočné na dobýjanie budov uprostred nepriateľského územia - každých niekoľko sekúnd z neho vyletí lietadlo, ktoré zosadne na náhodnej budove, ktorá nepratrí vám a následne máte šancu túto budovu dobyť. Rozhlas zase môže presvedčiť ľudí, ktorí prechádzajú okolo, aby sa k vám pridali.
Tieto budovy pridávajú do hry ďalší strategický element - ich dobytie má vyššiu prioritu ako dobytie ostatných. Napriek tomu je na taktizovanie v hre málo času, a to kvôli rýchlemu tempu, ktoré sa so stúpajúcou obtiažnosťou ešte zvyšuje. Často je lepšie zbesilo klikať ako dlho rozmýšľať nad ďalším krokom.

   Hra na prvý pohľad nevyzerá vôbec násilná - človek by si mohol pomyslieť, že ľudia len pobehujú z budovy do budovy a presviedčajú ostatných aby sa k nim pridali. Keď však vezmeme do úvahy zvuky pri dobíjaní budovy  - výkriky a rozbíjanie skla a fakt, že dobytím nepriateľskej budovy sa jeho priaznivci nepridajú na vašu stranu, ale zmiznú z hry, zistíme, že sa v hre ľudia zabíjajú, je to teda násilná revolúcia. 

   Hra odkazuje na tzv. Doomsday Clock - Hodiny skazy, na ktorých polnoc znamená skaza. Väčšinou sa tým myslí jadrová vojna, ale dá sa to aplikovať na akúkoľvek katastrofu, ktorá postihne celé ľudstvo, teda aj celosvetovú revolúciu.

Tomáš Stolárik, 433419