Hot Date

Hra Hot Date bola publikovaná približne pred rokom a za tú dobu stihla na seba strhnúť pomerne veľkú pozornosť. Hra, ktorá je neplatená, najprv vyšla na platformu Windows, neskôr prišla aj verzia na Linux a Mac OS. Ide o simulátor speed datingu. Samotný priebeh hry je veľmi jednoduchý, hráč sa hneď po úvodnej obrazovke ocitá na mieste, kde prebieha takzvaný speed-dating. Tmavá miestnosť, kde romantickú atmosféru dotvárajú sviečky, hudba na bicie (skomponovaná Levi Packom) a vo väčšine prípadov znechutene vyzerajúci výraz naproti sediaceho ružového mopslíka. Hra má peknú jednoduchú grafiku, na ktorej si dal autor viditeľne záležať. Model mopslíka, s ktorým je hráč na rande je detailne premyslený a nie je ťažké z reči tela mopslíka jednoznačne vyčítať či je psík nadšený, smutný, znudený, ale vyslovene teatrálnym spôsobom znechutený. Samotný priebeh komunikácie prebieha skrze rozumne vymyslený systém. Hráč si zvolí začiatok vety (respektíve jej ústrednú myšlienku) a zoznam sa mu následne rozbalí ďalej, niekedy až do štvrtej úrovne, pokým veta nie je kompletná. Komunikovať na virtuálnom rande so psom, je teda podstatne jednoduchšie než je skutočná komunikácia v reálnom svete.  

Každé rande trvá presne tri minúty, počas ktorých má hráč možnosť spoznať mopslíka. Priebeh zostávajúceho času môže hráč sledovať na hodinách na zadnej stene priestoru, v ktorom rande prebieha.  Za ten čas sa toho dá stihnúť pomerne veľa a hráč sa môže o psovi dozvedieť či má rad šport, alebo či naopak ide o geeka, aké filmy má rad, kde býva, aké sú jeho záujmy atď.  Skript k rozhovorom je vtipne napísaný, takže sa môže stať, že vám mopslík povie, že má doma mačku s rovnakým menom ako je to vaše. Koniec rande po troch minútach oznámi cinkanie, pričom rande môže skončiť viacerými spôsobmi, od znechuteného mopslíka, ktorý sa s vami už nikdy nebude chcieť vidieť až po nadšeného mopslíka, ktorý vám povie, že by ste sa mohli ešte niekedy v budúcnosti stretnúť.  

Po troch minútach má hráč oproti sebe nového psíka, ktorý je ale identicky vyzerajúci ako jeho predchodcovia. Niektorí z mopslíkov sú znechutení, ďalší budú milí, pričom najlepšou skupinou sú jednoznačne mopslíky sarkastické, pretože len tie dokážu hráčovi vykúzliť skutočný úškrn pri hraní hry. Hráč teda môže behom jedného večera takéhoto virtuálneho rýchleho randenia, spoznať celú plejádu charakterov a občas sa skutočne pobaviť. Problém nastane asi po piatom rande, kedy sa  budú čoraz častejšie opakovať odpovede mopslíkov a nových vtipných momentov bude čoraz menej a menej. Hráča to už teda môže v tomto bode omrzieť, pretože po určitom bode už hra nebude ponúkať nič nové. Veľkým problémom  rýchlej straty záujmu o hru je aj chýbajúca kontextualita rozhovorov, kedy mopslík nereaguje na predchádzajúcu konverzáciu a hráč sa nemôže odkazovať na predchádzajúci rozhovor. Dokonca môže hráč položiť viackrát mopslíkovi tú istú otázku a niekedy sa dočká inej odpovede. To znamená, že hra má ku každej otázke nalinkovaných niekoľko odpovedí, ktoré k nim náhodne priraďuje. To je do istej miery sklamanie, ktoré výrazne znižuje znovu hrateľnosť hry, ktorá mimochodom po určitom počte prebehnutých speed-datingov končí a hráč ma možnosť zahrať si odznova, i keď teda veľmi neviem na čo by to robil.

Sprvu som sa snažil zistiť čo chcel autor George Batchelor danou hrou povedať a predať hráčovi a prečo ju vytvoril. Prečo sa hráč ocitá v hre na rande práve s ružovým mopslíkom? Napokon som si však namiesto odpovede musel vystačiť položením protiotázky: „A prečo nie?“. Podľa mňa v tom nie je potrebné hľadať žiadnu vedu, skôr som hru začal vnímať ako istú formu guerilla reklamy autora hry na jeho vlastnú osobu. Spomeňme si na nedávny simulátor kameňa, strašná blbosť, o ktorej existencii sa dozvedelo omnoho viac ľudí než by malo, a to len skrze lavínovú mediálnu mašinériu. Mierne podobné je to podľa mňa aj so simulátorom Hot Date, ktorý sa tiež dočkal výrazného záujmu verejnosti. George Batchelor získal touto hrou skvelú referenciu, veď je predsa také kreatívne ísť na speed dating s mopslíkom. Otázkou je či by si Hot date niekto všimol keby v nej hráč nekomunikoval práve s ružovým mopslíkom, ale s niekým pravdepodobnejším, napríklad s človekom. Tým ale nechcem tvrdiť, že by bola hra zlá. Naopak je rozhodne zaujímavá a sprvu skutočne vtipná, no mňa osobne bavila maximálne prvých dvadsať až tridsať minút a potom jej kúzlo pominulo rovnako rýchlo ako prišlo. Ide však o freeware, takže je to v poriadku, ak by však bola hra platená, tak by som ju ale zrejme kritizoval viac. Vzhľadom na nulovú cenu ju však môžem s čistým svedomím odporučiť každému na vyskúšanie, aj keby ho mala baviť iba na chvíľku.

Peter Mičák (143061)