The End

V tomto Konci si na začiatku hráč vytvára svojho, za chvíľu posmrtného avatara. Jeho alebo ju si môžete ozdobiť rôznorodo, bez očí s vytekajúcim mozgom, no keď im nasadíte úsmev mladosti, morbidita sa mení na sympatickú plošinovku so smrtiacim ponaučením. Do hry vstupujete ako živí/nemŕtvi, no za okamih Vás osud zadrví pod povrch. No nie do pekla, ale do akejsi posmrtnej dimenzie, kde stretávate jednotlivých Vládcov troch svetov, Myseľ (Mind), Telo (Body), Duch (Spirit). Napriek tomu, že sa hrá neodohráva v pekle, Vládcovia nemajú ďaleko od démonického vzhľadu. Ich vzhľad sa však do tohto konceptu hodí, keďže ľudí odjakživa strašila smrť ako niečo zlé, škaredé a tajomné.

Každý svet je rozčlenený do šiestich dverí, ktoré sa odomykajú postupne, po získaní artefaktu (napr. Strom života) Levelom sa prechádza poklusom, nezaškodilo by aj rýchlejšie tempo. Preto tu prevažuje mimetická mechanika, ktorá sa ukazuje v behu a skákaní. No má aj svoje zjednodušenie, keď pri prekonávaní určitých prekážok a „smrtiacich“ priepastí, kde je avatar obdarený silou dotvárajúcou niekoľkosekundové tiene, po ktorých môže v tejto tieňovej forme prebehnúť. „Pády“ v posmrtnom živote našťastie nebývajú smrteľné, iba trochu znervózňujúce, keď má hráč za sebou niekoľko pretrpených skokov a neposlúchajúce tlačítko vás neraz vráti na začiatok, resp. posledný checkpoint. Ten tu je vykreslený ako lampáš, jediné Cháronove svetlo pri nekonečnom pendlovaní po rieke Styx. Pestré prostredie každého sveta s lesknúcimi sa kryštálmi dodáva hre akúsi psychedéliu aj keď veľmi miernu, miestami až príliš detinskú (padajúci vláčik z oblohy).
Cestou hráč zbiera malé hviezdy, alebo sa snaží prejsť level do poslednej sekundy určeného limitu. Ale nie je sa kde ponáhľať, ku kľúču, hlavnému cieľu každých dverí, sa môže dopracovať aj po vypršaní časomiery. Po jeho získaní sa nám objaví bublina s myšlienkou významných ľudí, ale ako to už v tejto hre o smrti býva, dávno zosnulých mudrcov, filozofov, spisovateľov. Náznak intelektuálno-náučnej vložky je cítiť. Telo zhltne kľúč, ktorý zanedlho zapadne do tých správnych áno/nie dverí ako odpoveď na hĺbavejšie otázky o živote po živote. Majú naše rozhodnutia v živote dopad po smrti ? A potom sa začína súboj s Vládcom, a jeho zúrivým vyzvaním, ktorý spočíva v prekonaní „nesmierne zložitého“ logického systému, Kto dá viac ? Aby toho nebolo málo po výhre sme si vydobili od Vládcu power, ktorá robí túto minihru ešte viac „zložitejšou.“ Tie sa potom ukladajú do pavúka. Pocit RPG ? Death Dial, akýsi radar, Vám ukazuje, ktorej významnej mŕtvole ste najbližšie po zodpovedaní otázky. Autori sa možno snažili vnuknúť jemný pocit OSUDOVEJ spriaznenosti so slávnymi ľuďmi (wow, zmýšľam ako Orwell), aj keď bez súvisu, no práve toto, môže byť tým malým lákadlom pre mladistvých, ktorým sa táto hra ponúka, a keďže je o každej osobnosti spísaný drobný životopis, aj náučnou hrou o smrti.