The American Dream pomocou vzhľadu, atmosféry i samotnej hernej mechaniky karikuje ideu amerického sna – rýchleho zbohatnutia a života bez starostí. Nie je k dispozícii žiadne pozitívum fenoménu, práve naopak, každý stupeň hry odpovedá jednému z negatívnych stránok danej víze, resp. spôsobu života vedeného pod víziou „american dream“. Výsmech hry je trpký a miestami (naschvál) depresívny. Spôsob hrania a jednotlivé herné priestory priamo odpovedajú, resp. sú podriadenie vizualizovaniu a majú funkciu expresívnej výrazovej jednotky. Hra tak pôsobí dojmom akéhosi „ideálneho typu“ amerického sna v negatívnom slova zmysle. Pri podrobnejšej analýze jednotlivých úkonov a priestorov v rámci hry si veľmi efektívne dokážeme (už počas samotného hrania) vytvoriť predstavu – atmosféru – ideu satirovaného fenoménu.
Cieľ hry odpovedá cieľu „amerického sna“ – tj. nadobudnúť určitú čiastku peňazí. Čiastka v podobe archetypálnej sumy jeden milión priamo odkazuje na ideálny typ „milionára“ ako človeka, ktorý si splnil americký sen – stal sa „milionárom“. Hra pozostáva z dvoch hlavných herných priestorov a jedného prechodného priestoru. Hráč začína vo svojom byte, s malou sumou peňazí a s možnosťou nákupu lepšieho vybavenia bytu. Lepšie vybavenie hry odpovedá úrovni hráča a odomkýna mu práve spomenutý herný medzipriestor – bytovú párty – kde dostáva od (pravdepodobne) svojich kolegov typy na vhodné investície. Tieto typy môže hráč uplatniť v druhom hernom priestore. Je ním tabuľka s nákupom a predajom komodít predstavujúca burzu, resp. povolanie makléra ako typu zamestnania, v ktorom človek môže ľahko prísť k veľkým peniazom bez väčšieho úsilia. Tomu odpovedá aj spôsob nákupu a predaja komodít, je totiž maximálne mechanický, nie je potrebné žiadne rozumové úsilie pre zarábanie peňazí a teda postup v hre. Stačí mechanicky a čoraz rýchlejšie nakupovať položky s mínusom a predávať položky z plusom. Po transakcii sa hráč vracia do svojho bytu, kde má možnosť upgradu svojho vybavenia za zarobené peniaze a tým pádom obdržania typov počas konania párty (ktorá je zobrazená pornografickými karikatúrami účastníkov párty – možno odkaz na nízku morálku?) Na možnosť nákupu je hráč upozornený reklamou v podobe upozornenia, že jeho veci vyšli z módy. Reklamný katalóg v podobe Biblie tak isto poukazuje na plytký rebríček hodnôt – konzum je svätým písmom a najdôležitejšie príkázanie je prikázanie kupovať. Konzum je na piedestál hodnôt kladený aj samotným faktom, že pre úspešné skončenie hry nie je potrebné ani nakupovať nové vybavenie bytu a tým ani usporadúvať párty a dostávať rady. Nie je potrebné dokonca ani sledovať konkrétne čísla na burze. Rýchlosť dosiahnutia cieľa ani tak nezávisí od hodnoty transakcií ako od rýchlosti klikania. Postačuje sledovať jedinú šabónu: vidíš mínus – kúp, vidíš plus – predaj. To je všetko. Hra samotná je druhoradá, resp. v istom zmysle neexistuje ako Hra. Len čistá idea konzumu a pocit nezmyselnosti po ukončení „hrania“. Myslím, že autor splnil svoj cieľ excelentne.
Thursday, December 8, 2011
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment