ANALÝZA HRY ENDGAME: SYRIA

ANALÝZA HRY ENDGAME: SYRIA

Endgame: Syria je freeware hra z decembra roku 2012. Vznikla v rámci iniciatívy Game The News herného štúdia Auroch Digital. Hra sa zaoberá občianskou vojnou v Sýrii a je snahou autorov o rozšírenie povedomia o konflikte. Autori ju označujú ako news-game. V dobe svojho vydania na seba upútala širokú pozornosť. Hra je multiplatformná – vyšla na systémy Apple, PC a aj Android. Novšia verzia hry (samotná hra pôvodne vznikla behom dvoch týždňov) beží na HTML5 a hru je možné hrať aj na Facebooku.

Autori tvrdia, že pri tvorbe hry čerpali z radu informačných zdrojov (uvádzajú ich v článku na svojej internetovej stránke) a snažili sa do hry obsiahnuť pravdivý stav konfliktu. Ďalej tvrdia, že všetky hráčove kroky v hre ju ďalej dynamicky ovplyvňujú a majú za dôsledok rozdielny koniec. Samotnú hru nazývajú interaktívnou prehliadkou udalostí, ktoré sa v Sýrii odohrávali/jú.

Hra hráča stavia do pozície Sýrskych rebelov bojujúcich proti Assadovej vládnej garnitúre. Začiatok hry je deväťdesiaty týždeň konfliktu – obdobie, v ktorom je vojna už v plnom prúde a pomaly sa chýli ku koncu. Hra beží na kolá – každé kolo znamená ďalší týždeň konfliktu.

Hráč sa dostáva do pozície jednej z bojujúcich strán. Jeho jasným cieľom je porazenie režimu. Proti hráčovi stavia Assadov režim rôzne vojenské jednotky a taktiky – od pechoty cez rôzne milície až po tanky a letecké útoky. Hráč má zas k dispozícii rôzne typy infantérie, motorizované jednotky a škálu taktík používaných teroristickými skupinami Blízkeho východu. Naproti vládnym silám mu chýba letecká podpora, alebo jednotky vyzbrojené zbraňami zem-vzduch. V dôsledku je vrtuľníkmi a lietadlami Assadovho režimu devastovaný bez možnosti odvety.

Týždenné kolá, v ktorých sa hra odohráva sú rozdelené na dve fázy. Fázu politickú a fázu vojenskú. V politickej fáze sa proti sebe stavajú rôzne diplomatické úmluvy, vyjadrenia svetových mocností, či vojenské cvičenia. Vo vojenskej fáze sú to už priamo jednotky.

Meradlom hráčovej úspešnosti je podpora (Support). Tá je meraná stĺpcom v spodku ľavej časti hernej obrazovky. Assadov režim je reprezentovaný vlastným stĺpcom, ktorý sa nachádza na nad hráčovým. Cieľom obidvoch strán je zredukovať podporu oponenta na nulu.

Podpora v hre funguje nie len, ako nestranný meter úspechu, ale aj ako mena. Zatiaľ čo v politickej fáze kola ju môžu strany získavať, tak vo vojenskej za ňu povolávajú do boja jednotky. Hra sa týmto delí na aktívnu fázu a fázu následného (a predchádzajúceho) zotavovania. V politickej hráč (v dobrom prípade) zarobí a následne body investuje výberom jednotiek do boja. Autori týmto vytvorili jednoduchý kolobeh, bez akcií s dlhším účinkom, ako je dané kolo.

Samotné jednotky v boji majú dve základné vlastnosti – útok a obranu. Boj počas vojenskej fázy prebieha porovnaním týchto dvoch vlastností proti sebe stojacich vojsk. Pokiaľ útok presahuje obranu oponentovej jednotky, tak je mu odpočítaný počet bodov podpory rovný rozdielu. Jediné, čo hýbe s týmto konceptom je rozdelenie jednotiek, či sa jedná o pechotu, vzdušné sily, protiletecké jednotky, alebo nie o jednotky, ale taktiky. Treťou vlastnosťou jednotiek je cena ich nasadenia v bodoch podpory. Spolu s úbytkom bodov za prehru tvorí prepočítavanie ceny nasadenia celý taktický rozmer hry. Jednotky majú aj ďalšie dve štatistiky, ale tie sú pre priechod hrou nepodstatné. Sú to strata na civilných životoch a civilizačný dopad (originálne Fallout). Straty na životoch sa zobrazujú v pravom hornom rohu a sú skoro čisto ilustračné. Jediné, na čo majú vplyv je zvýšenie šance na predfázovú udalosť znižujúcu podporu. To isté platí aj pri civilizačnom spade. Ten je z  pravidla vyšší pri jednotkách pôsobiacich širšiu deštrukciu.

Hráč má každé kolo v oboch fázach na výber z náhodných akcií. V oboch fázach sú karty vždy náhodné. Výnimkou je vojenská fáza po využití akcie na získanie protivzdušných zbraní. Jednotlivé akcie na získanie podpory, oslabenie protivníka, alebo posilnenie svojich síl v politickej fáze vždy hráč dostane na báze náhody. Jednotky a taktiky vo vojenskej fáze úplne rovnako. Taktický rozmer hry sa týmto scvrkáva na výber správnej kontry na akcie Assadovcov v danom kole. Jediným interaktívnym elementom, ktorý pretrváva je počet podpory.

Dôležitou mechanikou hry sú skoro každofázové náhodné udalosti. Tie z pravidla znamenajú zvýšenie, alebo zníženie podpory. Hráč ich výskyt môže ovplyvniť v minimálnej miere udržiavaním nízkeho civilizačného spadu a nízkeho nárastu mŕtvych civilistov. Aj tak sa im, ale nevyhne. Paradoxne tieto akcie často znamenajú rozdiel v podpore omnoho väčší, ako môže hráč dosiahnuť počas samotných fáz hry.

Hra sa týmto oberá o veľkú dávku interaktivity. V konečnej podstate sa dá Endgame: Syria popísať ako karetná hra, ktorá je postavená na výbere náhodných kariet a ich použitím proti iným náhodne vybratými kartami – bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť aké karty hráč, alebo protivník dostane. Dostáva sa tak do repetitívneho cyklu náhodne generovaných kôl, v ktorých hráčova úloha spočíva len v správnom spočítaní rozdielu dvoch vlastností. Okrem plynúceho počtu podpory sa vlastne nič nemení a každé kolo je skoro ako úplne nová hra.

Autori bez ostychu tvrdia, že každá z hráčových akcií mení ďalší priebeh hry a má vplyv na jej ukončenie. Nie je to tak. Minimálne to z hráčovej pozície nie je vypozorovateľné. Jedna hra trvá asi desať minút a koniec je stále skoro rovnaký. Jediný ovplyvnenie je pridanie ďalších depresívnych dopadov, pokiaľ hráč neskončí konflikt rýchlo. Rozdiel je dokonca minimálny aj keď vojnu nevyhrá hráč, ale Assadove sily. Naproti tomu vývojári tvrdia niečo úplne iné. Endgame:  Syria rozhodne nie je interaktívnou prehliadkou. Jediné, čo vie ukázať hráčovi sú rôzne jednotky a ich zapojenie do bojov. Ďalej faktografia reálne končí. Interaktívna je len minimálne – pred hráča je každú fázu predhodený náhodne vygenerovaný rad akcií, ktorými má kontrovať iný náhodne vygenerovaný rad. A navyše akcie neprechádzajú medzi jednotlivými kolami.

Bystrík Bibel, UČO: 428886