One minute to midnight je RTS hra, ktorá si svojím jasným konceptom a
minimalistickým spracovaním získala pozornosť a dokonca vyhrala tohtoročnu
sútaž “Get into games challenge”. Developer George Ing z Londýna sa venuje zväčša tvorbe hier
pre iOS, no táto hra si získala vcelku pozitívne ohlasy hlavne vďaka svojmu
posolstvu, ktoré je znázornene skrz operácie ktoré hráč vykonáva.
Hra sa odohráva v roku 2029, kde sa ocitnete v svete
nepriaznivých politicko-spoločenských podmienok, ideálnych pre zrod revolúcie.
Svet je na pokraji zrútenia a zmätený ľudia potrebujú vodcu, tým sa snažíte byť
vy. Jedinou cestou ako tento cieľ dosiahnuť nie sú bohužiaľ diplomatické
postupy, na to nieje čas, teda ste nútený silou politickej kampane nalákať čo
najviac “okoloidúcich”.
Na začiatku ste s hernými mechanikami oboznámený skrz krátky
tutoriál. Úvodná minimalistická hracia plocha je posiata budovami, ktoré
reprezentujú sídla prívržencov strán, no spočiatku sú neosídlené a čakajú na zásah
aktivistou. V úvode si zvolíte prvú budovu, základňu, ktorá bude lákať ľudí
ktorí sa blížia z tunelov. To, kde je základňa umiestnená dramaticky určuje
ďalší chod hry, takže si ju musíte určiť s rozumom, čo ale nieje problém keďže
sa čas a protivníkove chovanie spúšťa až po určení vášho prvotného sídla
kampane. Zakaždým keď sa neutrálny človek ocitne pri vašej budove, stáva sa
vaším prívržencom a budova sa stáva politicky mocnejšia, počet ľudí znázornujú
čísla, ktoré sú umiestnené na strechách budov. Potom prichádza na rad
klúčovejšia časť hry a tou je rozširovanie vášej politickej moci, teda zväcsovanie
teritória a zaberanie teritória protivníka. Tento úkon docielite jednoduchým
ovládacím mechanizmom “Click and drag”, kde prvotný klik umiestnite na vašu
budovu a ťahom prenesiete ľudí z nej do okolitej budovi, vami určenej.
Samozrejme musíte myslieť na počet prívržencov, pretože pokiaľ sa pokúsite
zabrať protivníkove silnejšie, početnejšie sídlo, tak ho síce oslabíte, no
vlastník ostáva rovnaký a teda neutrálny okoloidúci nasledujú jeho a nie vás.
Po obsadení všetkých budov vyhrávate a posúvate sa do komplikovanejších prostredí,
kde je vaše politické hlásanie obohatené novými budovami, ktoré majú svoju
vlastnú funkciu, ktorú vykonávajú nezávisle na vašej interakcií. Tými sú napríklad
letisko, rozhlas, metro… tie všetky sa starajú o váš rozmach.
Grafické spracovanie
je len príjemná, nerušiaca zložka, keďže ide o jednoduché kocky, rovnakého tvaru, no s farbami politickej strany, ktorá ju vlastní. Výnimkami sú špeciálne aktívne budovy, zmieňené vyššie. Na druhej strane audio prejav hry je akousi
dalšou vrstvou, v ktorej si hráč uvedomí (pokiaľ má zapnuté zvuky) závažnosť a
fatálne následky svojích krokov, ktoré sú síce graficky neznázornené. Krik ľudí a rozbíjajúce sa sklo vytvára atmosféru politickej revolúcie. Počas celej hry je príbeh doprevádzaný krátkymi
textovými stránkami, ktoré dávajú hráčovi prehľad o situácií vo svete a o následkoch politických bojov.
Vďaka svojej vizuálnej a hlavne technickej jednoduchosti
ovládania, sa Ingovi podarilo šikovne vytvoriť prostredie, do ktorého je hráč
vtiahnutý a sám sa v ňom zlepšuje a posúva. Vcelku nenáročné ovládanie dáva
hráčovi priestor na premýšľanie nad zmyslom jeho úkonov a celého konceptu hry. Hra síce z dlhodobého hľadiska nieje hrateľná, ide skôr o jednorázový experience, no asi sa zhodneme na tom, že sa to tvorcovi podarilo vystihnúť v tej správnej miere a že každý háč získa čistú predstavu o názore a "message", ktorý sa skrz procedurálnu rétoriku snažil autor vyjadriť.
Michal Ivanecký, 438045
No comments:
Post a Comment