Analýza hry: One minute to midnight

Developer : George Ing

Rok  vydania : 2014

Hra : www.bit.ly/1rjVcVD

Táto hra na prvý pohľad vyzerá ako jednoduchá plošinovka kde pomocou klikov presúvate ľudí z budov do budov a rozširujete svoje územie, avšak je zaujímavá aj po obsahovej stránke. George Ing za túto hru vyhral v auguste tohto roku Edge & Unity game-design contest.

Hra je postavená na engine Unity, ktorý je v poslednej dobe dosť populárny. Názov je  podobný ako kniha od Michaela Dobbsa One Minute to Midnight: Kennedy, Khrushchev, and Castro on the Brink of Nuclear War . Hra je real-time stratégia, hrateľnosť je jednoduchá. Leveli sa postupne sťažujú a pridávajú sa čoraz ďalší a ďalší nepriatelia, a typy budov. Medzi jednotlivými levelmi sa objavujú texty doplňujúce dej hry.

One minute to midnight sa odohráva v roku 2029. Prebieha revolúcia  a Vy ste z jedným z vodcov ľudovej strany. Vašou úlohou je nájsť čo najviac prívržencov a pomocou nich šíriť svoj režim na vačšie územia a v prípade konfrontácie s iným režimom potlačiť odpor väčším množstvom prívržencov. Úlohou je obsadiť všetky budovy  na mape, a tým sa dostávate naprieč levelmi. Nachádzajú sa tam rôzne typy budov s rôznymi možnosťami. Ovládanie je intuitívne: pohybom myši presúvate skupiny ľudí medzi budovami. Najprv sa však musíte sústrediť na  budovy pri vstupoch do mapy, kde Vám prichádzajú ľudia a vašou úlohou je ich primárne zachytiť čo najviac, a následne ich distribuovať do ďalších budov. Nie je to až tak jednoduché, pretože si musíte strážiť počty ľudí v budovách a nesmiete si ich nechať ovládnuť opozičným režimom. Základným typom budovy je obytný dom. Ďalej sa v hre nachádza stanica metra, radar a taktiež aj letisko. Tieto majú úlohu pri priberaní ďalších osôb a generuje sa v nich väčší počet osôb takže je dôležité z nich nahromadený dav presúvať častejšie a tým zrýchliť postup svojích prívržencov a šíriť režim ďalej po mape. Ďalšou budovou je letisko, ktoré automaticky vysiela skupiny osôb na budovy obsadené nepriateľským režimom. Po vizuálnej stránke je mapa jednoduchá,  orientovaná do štvorca , budovy su farebne odlišené podľa aktuálneho režimu ktorý v nej sídli, a nechýba ani na streche sa meniace číslo označujúce počet osôb v nej. Po zvukovej stránke nieje síce ničím výnimočná, ale ambietný klavír v pozadí je príjemný. Dopĺňajú ho zvuky rozbíjajúceho sa skla, a výkryky ľudí, ale sú v rámci hlasitosti v rovnováhe z motívom klavíra natoľko že niesú rušivé.

V hre je krásne načrtnutá psychológia režimov a manipulovania s masami ľudí. Zaujímavosťou je fakt že svojích nepriateľov k sebe nepridávate ale likvidujete ich, to dotvárajú výkriky a rozbíjanie skla ktoré je v pozadí možné počuť presne pri obsadení budovy. Hráč sa s dejom oboznamuje pomocou textov ktoré sa objavujú medzi jednotlivými levelmi. Tieto texty sú v úlohe rozprávača a dej je Vám servírovaný oddelene od gameplaya. Po tom čo som pri tejto hre strávil nemálo zabavných hodín, môžem povedať že One Minute to Midnight je pozoruhodnou ukážkou možností, ktoré ponúka grafický engine Unity. Oslovila ma jednak pomerne vysokou, ale vyváženou náročnosťou hry a taktiež svojím príjemným minimalistickým grafickým spracovaním. Jedinou slabšou stránkou tohoto titulu je oddelenie naratívu od hry, čo môže občas brániť hráčovi plne sa ponoriť do zážitku a stotožniť sa s úlohou virtuálneho diktátora. Napriek nej je však One Minute to Midnight hra, ktorá stojí za pozornosť.                                        

 Patrik Vajda : 428322