THE END

Hru The End jej samotní tvorcovia zo skupiny Preloaded označujú ako „hru sebapoznania, ktorá rozširuje obzory v oblasti smrti, vniery a vedy“. Ide o klasickú plošinovku, v ktorej sa snažíte s panáčikom preskákať rôznymi nástrahami až na záver levelu. Keďže podobných flashoviek je dnes na internete neskutočné množstvo, každý autor tohto žánru sa snaží vložiť do hry faktory, ktoré by hráčov prinútili nielen si túto hru zahrať, ale aj dohrať, a zapnúť si ju viackrát aj po prvotnom vypnutí internetového prehliadača.

V prvom rade si hráči určite všimnú grafické spracovanie a samotný design. V prospech hry The End hrá vlastné nastavenie výzoru postavy, z ktorou sa vrhneme naproti smrti. Nie je to nič nové, ja osobne by som ale uvítal viac možností vlastnej personalizácie. Po úvodnom krátkom videjku sa zoznamujeme s úhlavnými nepriateľmi a prostredím v ktorom sa budeme pohybovať a konečne sa môžeme vrhnúť do hrania.

Hra obsahuje tri svety - svet tela, svet mysle a spirituálny svet. V každom z týchto svetov sa nachádza šesť levelov, ktorých obtiažnosť stále graduje. V samotných leveloch je naším cieľom za použitia šípok postupne preskákať až na koniec , ovládanie je jednoduché a samotná hra sa od ostatných plošinoviek odlišuje jedine tým že k prekonani určitých úsekov využívame tieň platform.

Nesmú chýbať hviezdičky pre neúnavných achieverov. Po nájdení kľúča sa napokon dostávame na samotný koniec a to je to čo by túto hru malo obživiť.

Pomocou tohto kľúča zodpovedáme na otázku typu ÁNO/NIE, ktorá sa akýmsi spôsobom týka smrti. Zodpovedaním tejto otázky nijak neovplyvňujeme hru, no naše odpovede sa však ukladajú a na stránke profilu sa nám vytvára tzv. Death dial čo je graf, podľa ktorého nás hra zaradí do jednej z štyroch skupín (Mystic, Awakener, Truth-teller a Crusader). V tomto grafe sa môžeme porovnávať nie len s ostatnými hráčmi tejto hry ale aj rôznymi osobnosťami, či sledovať ako na dané otázky odpovedali ostatní.

Aby hráčov hra príliš skoro neomrzela, po zodpovedaní otázky sa stretnete vždy s protivníkom v minihre Deathcards, ktorá by mala za cieľom získania predmetu (ktorý určitým spôspbom symbolizuje otázku, na ktorú v danom leveli odpovedali) ponamáhať hráčove mozgové závity. V skratke ide o to, že na striedačku prikladáte k sebe hexagony a snažíte sa získať súperove a ochrániť svoje.

Mne ako príležitostnému hráčovi flashoviek a platformoviek sa hra celkom páčila, najmä teda kvôli záverečnému porovnaniu samého seba s ostatnou väčšinou. Predsalen hra po prečítaní celkom zaujímavých článkov, ktoré sa postupne zobrazujú pri získaných objektoch núti človeka zamyslieť sa aspoň trochu nad samotnou smrťou čo si myslím že je cieľom. Grafická stránka resp. soundtrack ku hre ma až tak neohúrili, keďže pár dní pred spusteníThe End som si zahral veľmi podobnú hru LIMBO, no myslím že okrem filozofických a psychologických aspektov samotná hra nevybiehava zo zabehaného štandardu.