Windfall

Táto na prvý pohľad jednoducho pôsobiaca hra o stavaní veterných fariem a následnom získavaní elektrickej energie sa ukázala byť zábavnejšou - minimálne na krátky čas - než by som čakal. Cieľom tejto hry však nemá byť ani tak zábava, ako priblíženie problémov, s akými sa v reálnom živote stretávajú projektanti veterných fariem, teda zariadení , ktoré sú údajne jedny z najekologickejších foriem tvorby elektrickej energie. Napriek tomu, som mal pri hraní tejto hry pocit, že som "záporák" a krajinu, v ktorej staviam svoje farmy, sa snažím skôr zničiť. Nechápem teda presný zámer autora - najlogickejšie mi príde byť, že sa snažil poukázať na to, že projektanti týchto fariem si zaslúžia naše uznanie, lebo sú evidentne veľmi nepochopení.

Hra obsahuje niekoľko prvkov, ktoré vytvárajú dojem realistickej komplexnosti. Medzi tieto prvky patria zisťovanie podmienok jednotlivých lokalít (cena pozemku a veterný potenciál), možnosť stavať tri rôzne veľké turbíny, nutnosť ich prepojenia s transformátorom a popri tom, ešte treba dávať pozor aby sme na jeden transformátor nenapojili priveľa turbín a aby sa miestni obyvatelia nezačali sťažovať na našu výstavbu. Pokiaľ sa tak stane, treba na ich utišovanie každý mesiac vyčleniť peniaze z nášho rozpočtu.

A práve pri ľuďoch sa vytráca dojem realistickosti. Nedokážem pochopiť, prečo im vôbec nevadí, keď im všetky domy obstaviate malými turbínami, ale začnú protestovať hneď ako postavíte pár väčších turbín vedľa seba, napriek tomu, že sú postavené úplne mimo civilizácie. Ceny mesačných výdavkov na ich utišovanie tiež lietajú hore-dole bez očividnejšieho systému. Človek má potom pri pohľade na protestujúce davy pocit, že stavia skôr atómové reaktory a nie veterné turbíny.

Nechápem teda o čo vlastne pánovi Bogostovi v tejto hre ide a koho ňou chce k čomu presvedčiť, ale keď budem mať chuť na podobný žáner, tak si určite radšej pustím starý dobrý Transport Tycoon.