SAVE the date: a
simple game about stuff
Hra s názvom Save the date bola vytvorená programátorom
Chrisom Cornellom vystupujúcim pod názvom Paper Dino Software a je dostupná na
stránke http://paperdino.com/save-the-date/. Okrem tejto hry nájdeme na jeho
stránke aj mnoho ďalších projektov autora, ktoré popisuje prinajmenšom ako
"divné", no sám sa priznáva, že práve na túto hru je najviac hrdý. A
má byť aj prečo, keďže sa v princípe jedná nízkorozpočtovú indie vizuálnu
novelu s jednoduchou grafikou a veľmi nenáročným ovládaním, no napriek tomu sa
stala finalistom na Independet game festival v San Franciscu, čo je najväčší
každoročný zjazd priemyslu indie videohier. Je podporovaná na operačných
systémoch Windows 2000 a neskoršie, Mac OS X 10.4 a neskoršie a Linx x86.
Priznám sa, že o tejto hre som nikdy nepočul ale po zahliadnutí stránky a
vtipného popisu autora som sa rozhodol, že dám šancu práve tejto hre. Myslel
som si, že sa jedná o klasickú vizuálnu novelu, ktorej hlavnou témou bude
pozvanie ženy na rande, pričom cieľom bude preklikať sa kombináciou správnych
odpovedí, ktorými si zabezpečím jej pozornosť a tak vyhrám. No po asi hodine
hrania mi došlo, že som sa nemohol viac mýliť.
Čo sa týka príbehu, ten nie je vôbec zložitý na pochopenie.
Celý príbeh sa totiž točí okolo jedného dievčaťa menom Felícia. Hráč sa na
začiatku ocitá u seba v spálni a jeho úlohou je pozvať Felíciu von niekam na
jedlo. Na začiatku má výber zo 4 možností: Buď ísť do Burger restaurant, do
Taco restaurant, Thai restaurant alebo nakoniec oznámiť, že sa rande ruší. Ak
si vyberie jednu z prvých troch možností, tak sa začne postupne dostávať do
spletitého deja všelijakých náhod, ktoré skoro väčšinou končia tragédiou. Tak
si hráč následne uvedomí, že “Save the date” je v tejto hre myslené doslovne a
z úlohy vyhrať jej srdce sa rázom stane úloha zachrániť jej život.
Táto hra obsahuje jednoduché hráčske rozhranie, kedy sa na
tematickom pozadí objavujú hráčovi možnosti, s ktorými má možnosť interakcie.
Po výbere jednej z možností sa v hre začína odvíjať príbeh, ktorý následnými
rozhodnutiami hráča pokračuje ďalej a ďalej a vytvára sa tak množstvo verzií
príbehu, pričom niektoré z nich končia naozaj absurdnými smrťami Felície. Na
rozdiel podobným hrám však autor zachádza ďalej a začína naštepovať bariéru
medzi príbehom v hre a realitou. Robí to pomocou ďalšieho pridania možností s
ktorými môže hráč interaktovať, ako napríklad, kedy pri jednej z pridaných
možností môžete prezradiť Felícii, že ste ju tento krát dokázali zachrániť, keďže
sa nachádza v hre a vy ste mali možnosť začať od znova a predvídať okolnosti,
ktoré by viedli k jej smrti. Po hudobnej stránke sa hra veľmi páčila. Keď som
si zisťoval podrobnejšie informácie o tejto hudbe, narazil som na pôvodnej
stránke odkaz na bandzone na hudobníka Francisca Cerda. Tento klavirista, ktorý
vyštudoval na Arcis University v Chile, zložil všetkých 5 skladieb
nachádzajúcich sa v hre. Mne osobne sa asi najviac páčila skladba Groovy z
Burger restaurant. Takou malou zaujímavosťou je, že hlasy v skladbe, ktorá hrá
v Taco restaurant, spievajú: “Save the date, Salva La Cita!”
Zaujímavé mi pripadalo aj to, že po dohraní hry som si uvedomil, že vlastne celý dej sa odohrával hlavne v mojej predstavivosti, keďže po vizuálnej stránke tvorili hru viac menej iba dialógy a pozadie. Tu treba hlavne vyzdvihnúť autorove sociálne zručnosti, kedy dokázal v mojej hlave pomocou dialógov vytvoriť obraz Felície, ktorá mi pripadala ako veľmi milá pozorná a zábavná dievčina, ktorej smrť ma veľakrát zasiahla. Taktiež som si našiel oficiálne vyjadrenie autora tejto hry, ktorý konštatoval, že jeho cieľom bolo spraviť určitý typ hry, ktorý by následne vyvolal diskusiu. Myslím si, že autorova snaha prebudiť v hráčovi pochybnosti o tom, či naozaj existuje nejaký koniec alebo mi len niečo veľmi dôležité uniká. Musím konštatovať, že podľa môjho skromného osobného názoru sa to autorovi podarilo, keďže po asi trištvrte hodine došlo, že nemôžem “ vyhrať “. Autor ďalej vo svojom oficiálnom vyhlásení opisuje, že podľa jeho slov by mala hra vyjadrovať zmätok a pretváranie a mierne upravovanie príbehu do podoby, aká sa nám hodí. Prvotne som si túto myšlienku až tak nevšímal, no po opätovnom zahraní hry vidím určité súvislosti, ktoré sa autor snažil naznačiť. Mne to prišlo tiež tak, že sa snažil aj vydariť našu túžbu pozmeňovať tieto príbehy k dokonalosti, kedy nám pomocou ďalších a viac komplexnejších odpovedí otváral ďalšie možnosti interakcie. No ako paralela k našim životným príbehom, ani pozmeňovanie a pridávanie možností nespôsobilo lepší výsledok ako smrť našej Felície.
Zaujímavé mi pripadalo aj to, že po dohraní hry som si uvedomil, že vlastne celý dej sa odohrával hlavne v mojej predstavivosti, keďže po vizuálnej stránke tvorili hru viac menej iba dialógy a pozadie. Tu treba hlavne vyzdvihnúť autorove sociálne zručnosti, kedy dokázal v mojej hlave pomocou dialógov vytvoriť obraz Felície, ktorá mi pripadala ako veľmi milá pozorná a zábavná dievčina, ktorej smrť ma veľakrát zasiahla. Taktiež som si našiel oficiálne vyjadrenie autora tejto hry, ktorý konštatoval, že jeho cieľom bolo spraviť určitý typ hry, ktorý by následne vyvolal diskusiu. Myslím si, že autorova snaha prebudiť v hráčovi pochybnosti o tom, či naozaj existuje nejaký koniec alebo mi len niečo veľmi dôležité uniká. Musím konštatovať, že podľa môjho skromného osobného názoru sa to autorovi podarilo, keďže po asi trištvrte hodine došlo, že nemôžem “ vyhrať “. Autor ďalej vo svojom oficiálnom vyhlásení opisuje, že podľa jeho slov by mala hra vyjadrovať zmätok a pretváranie a mierne upravovanie príbehu do podoby, aká sa nám hodí. Prvotne som si túto myšlienku až tak nevšímal, no po opätovnom zahraní hry vidím určité súvislosti, ktoré sa autor snažil naznačiť. Mne to prišlo tiež tak, že sa snažil aj vydariť našu túžbu pozmeňovať tieto príbehy k dokonalosti, kedy nám pomocou ďalších a viac komplexnejších odpovedí otváral ďalšie možnosti interakcie. No ako paralela k našim životným príbehom, ani pozmeňovanie a pridávanie možností nespôsobilo lepší výsledok ako smrť našej Felície.
Musím povedať, že hra sa mi neskutočne páčila. Po prvom
zahratí som si myslel , že to bude jedna z tých hier, kde treba nájsť správnu
kombináciu odpovedí, ktorá ma dovedie k šťastnému koncu môjho rande. No čím
dlhšie som túto hru hral, tým viac som začínal chápať jej rozmanitosť a hĺbku,
ktorú ponúka. Dokonca musím povedať, že ma ako jedna z mála hier, donútila na
konci zamyslieť sa nad jej myšlienkou. Rozmýšľal som hlavne nad tým, že to, čo
sa mi sprvu javilo ako jeden z najhorších scenárov (zrušiť naše rande a
neskúsiť to) sa v konečnom dôsledku zmenilo v ten najlepší scenár, keďže to bol
jediný scenár, kedy Felícia prežila. Uvedomil som si, že sa vlastne s týmto
stretávam vo svojom každodennom živote, kedy sa niektoré skutočnosti javia v
istom čase a z môjho osobného hľadiska ako negatívne a neprospešné. No po
dlhšej dobe a získaní širšieho uhla pohľadu si nakoniec uvedomím, že to bola
nakoniec najlepšia možnosť, aká sa mohla stať. Preto si z hry odnášam neuveriteľný
zážitok, čo ma aj veľmi milo prekvapuje, keď si uvedomím skutočnosť, že Save
the date nie je žiadna grafikou prepracovaná náročná logická hra. Na druhú
stranu má však veľmi silnú pointu a je podľa mňa dokonalým príkladom príslovia;
v jednoduchosti sa skrýva krása.
Marek BULLA
421 473
421 473
