Friday, December 2, 2016

Save the Date

“The very act of storytelling is itself a deeply collaborative activity, right? What would happen if the audience rebelled?”


Save the Date je milá, asi hodinu a pol (za predpokladu, že preskúmate všetky možnosti) dlhá indie hra z dielne Chrisa Cornella, ktorá má podobu vizuálnej novely. Ide o trochu netypický dating simulator, v ktorom vašou úlohou nie je ani tak zaujať dievča, s ktorým ste na rande, ako skôr zabrániť tomu, aby sa spomínané rande skončilo jej bizarnou smrťou. To sa však ľahšie povie ako vykoná. 

Hra sa začína telefonátom od Felicie, dievčaťa, s ktorým sa máte stretnúť – chce, aby ste vybrali, kde sa rande bude konať. Zobrazí sa vám jednoduché menu, v ktorom si kliknutím myšou vyberáte z troch lokalít. Jednu z nich si zvolíte a rande sa môže začať. Znovu máte na výber niekoľko dialógových možností, ktoré rozhodnú ako bude vaše stretnutie prebiehať. Odhliadnuc od toho, čo si zvolíte to však netrvá dlho a Felicia umiera. Vaše rande sa pochopiteľne končí katastroficky a vy máte na svojom konte prvý Game Over. Začínate teda odznova. Hra si pamätá predošlé udalosti a vy tak máte možnosť Feliciu varovať. Ani zďaleka však nie ste za vodou – Felicia zakrátko umiera znova... a znova... a znova, v slede udalostí ako vystrihnutých zo série Nezvratný Osud. Takýmto spôsobom preskúmavate rôzne možnosti, ktoré vám dej ponúka, získavate informácie, ktoré potom využívate ďalej, v snahe dostať sa na tú správnu cestu – takú, na ktorej konci je Felicia nažive.  Vedomosti, ktoré ste získali v predchádzajúcich hraniach Felicii vysvetľujete rôzne – napríklad tým, že ste čarodejník, jasnovidec, či cestovateľ v čase.



Hra začína byť skutočne zaujímavou v momente, keď sa vám minú všetky iné možnosti, a vy musíte Felicii narovinu povedať, že je len súčasťou videohry, ktorú hráte a v ktorej sa snažíte prepracovať ku šťastnému koncu tým, že ju udržíte pri živote. V tej chvíli hra začína byť super meta – protagonista prestáva byť len postavou, za ktorú hráte, ale vy sami sa takpovediac stávate protagonistom. Felicia, na druhej strane, začína čím ďalej tým viac pôsobiť dojmom, že cez ňu hovorí sám autor hry. Prostredníctvom spoločných rozhovorov sa vám potom Felicia snaží pomôcť prísť na to, ako hru vyhrať, či je to vôbec možné a prečo na tom všetkom záleží.  

Podľa môjho názoru Save the Date nemá jeden, ale až tri konce, ktoré by sa dali považovať za „šťastné“ – žiaden z nich však nepôsobí práve uspokojivo. Na všetky tri vás svojim spôsobom navedie práve Felicia. Ako sama poznamená, zdá sa, že dôvodom jej opakovaného umierania ste práve vy – hráč. Čím dlhšie sa snažíte, aby vaše rande skončilo šťastne, tým viackrát ju nútite zomrieť. Od začiatku hry máte možnosť vašu schôdzku proste zrušiť – nikdy sa nedáte dokopy a Felicia si časom nájde niekoho iného, s kým bude extrémne šťastná. Hra tento záver spočiatku prezentuje ako negatívny – vaše rande sa neskončilo šťastne, pretože sa vôbec nekonalo.  Ak sa však k tejto možnosti vrátite neskôr, už nevyznieva tak pesimisticky. Videli ste mnoho horších koncov – tento, v ktorom je Felicia živá a šťastná je vlastne celkom fajn.

Inou možnosťou je proste prestať hrať podľa pravidiel, ktoré vám neumožňujú vyhrať. Slovami Felicie: If your choices are all bad ones, then you either have to pick one anyway… or stop playing by the game’s rules. […] If you have a box full of jigsaw pieces and you’re missing a piece… The message might just be… ‘Look outside the box…’” To v tomto prípade znamená, že sa musíte stať „hackerom“, a pozmeniť jeden zo súborov hry. To vám otvorí nový koniec, ktorý je ale prehnane pozitívny a nerealistický (a to aj na pomery hry, v ktorej vystupujú nindžovia, morská príšera a mimozemšťania) a tým pádom silne anti-klimatický.

No a do tretice Felicia navrhne, aby ste hru proste vypli, kým je ešte stále nažive. Odíďte a vymyslite si vlastný koniec. Táto voľba je podľa mňa tá najťažšia. Neviete totiž, o čo vypnutím hry prichádzate a zároveň vám chýba pocit zadosťučinenia a nejaké „uznanie“ za víťazstvo – to vám síce ponúkne Felicia, no aj ona sama chápe, že to nie je veľká útecha.

Myslím si, že v Save the Date v konečnom dôsledku nezáleží na tom, či Feliciu zachránite alebo nie – celá táto zápletka je len nástrojom, prostredníctvom ktorého autor núti hráča zamyslieť sa nad tým, aká je jeho úloha v storytellingu – že nemusí byť len konzumentom príbehu, ale že aj on sám má moc sa do príbehu zapájať  či dokonca s ním manipulovať. To, do akej miery sa rozhodne príbeh ovplyvňovať alebo meniť je len na hráčovi samom. Buď sa úplne podriadi pravidlám a z príbehu si vezme len to, čo je na povrchu alebo si pravidlá „podmaní“ a nájde si v ňom niečo viac. Musí však zachovať istú rovnováhu; ak to s ohýbaním pravidiel preženie, má ešte vôbec zmysel takýto príbeh rozprávať?

Napriek tomu, nakoľko frustrujúca pre hráča môže byť neschopnosť hru naozaj „vyhrať“ i napriek sklamaniu z absurdného hackerského konca bolo pre mňa ťažké sa od Save the Date odtrhnúť. Filozofické debaty pod padajúcimi hviezdami vytvárajú v hre slušnú atmosféru a dialógy sú často krát veľmi vtipné. Je pomerne ľahké si postavu Felicie obľúbiť – hoci z nej chvíľami rozpráva skôr autor, v krátkych rozhovoroch sa toho o nej dozvedáte celkom dosť. Rozpráva vám o zážitkoch z detstva, o obľúbených filmoch i o rodinných problémoch a navyše k sympatiám pomáha aj jej sarkastická povaha. Keď sa na ňu ako hráč citovo naviažete, ženie vás to ďalej v túžbe zachrániť jej život.



Po audio-vizuálnej stránke je hra veľmi minimalistická. Má jednoduchú grafiku a neobsahuje žiadne animácie, no každá lokalita má vlastné “pozadie“ a hudbu. Vzhľadom na nízkorozpočtovosť hry je to však pochopiteľné. Sám autor to berie s humorom - Felicia v jednej chvíli sarkasticky pozamená: That’s too bad. If I’m not actually real and my whole existence is actually a lie, and all that, it would be nice to at least know it was a high-budget lie with nice graphics.”

Platformy: Windows, macOS, Linux
Rok vydania: 2013
Žáner: Indie, vizuálna novela
Vydavateľ: Paper Dino Software
Hlavný designér: Chris Cornell
Hudba: Francisco Cerda


Martina Gecíková 449067

No comments:

Post a Comment