“The
very act of storytelling is itself a deeply collaborative activity, right? What
would happen if the audience rebelled?”
Save the Date je milá, asi hodinu a pol (za predpokladu, že preskúmate
všetky možnosti) dlhá indie hra z dielne Chrisa Cornella, ktorá má podobu
vizuálnej novely. Ide o trochu netypický dating simulator, v ktorom vašou
úlohou nie je ani tak zaujať dievča, s ktorým ste na rande, ako skôr zabrániť
tomu, aby sa spomínané rande skončilo jej bizarnou smrťou. To sa však ľahšie
povie ako vykoná.
Hra sa začína telefonátom
od Felicie, dievčaťa, s ktorým sa máte stretnúť – chce, aby ste vybrali,
kde sa rande bude konať. Zobrazí sa vám jednoduché menu, v ktorom si
kliknutím myšou vyberáte z troch lokalít. Jednu z nich si zvolíte a rande
sa môže začať. Znovu máte na výber niekoľko dialógových možností, ktoré
rozhodnú ako bude vaše stretnutie prebiehať. Odhliadnuc od toho, čo si zvolíte
to však netrvá dlho a Felicia umiera. Vaše rande sa pochopiteľne končí
katastroficky a vy máte na svojom konte prvý Game Over. Začínate teda
odznova. Hra si pamätá predošlé udalosti a vy tak máte možnosť Feliciu
varovať. Ani zďaleka však nie ste za vodou – Felicia zakrátko umiera znova... a znova...
a znova, v slede udalostí ako vystrihnutých zo série Nezvratný Osud. Takýmto
spôsobom preskúmavate rôzne možnosti, ktoré vám dej ponúka, získavate
informácie, ktoré potom využívate ďalej, v snahe dostať sa na tú správnu
cestu – takú, na ktorej konci je Felicia nažive. Vedomosti, ktoré ste získali v predchádzajúcich
hraniach Felicii vysvetľujete rôzne – napríklad tým, že ste čarodejník,
jasnovidec, či cestovateľ v čase.
Hra začína byť skutočne
zaujímavou v momente, keď sa vám minú všetky iné možnosti, a vy musíte
Felicii narovinu povedať, že je len súčasťou videohry, ktorú hráte a v ktorej
sa snažíte prepracovať ku šťastnému koncu tým, že ju udržíte pri živote. V tej
chvíli hra začína byť super meta – protagonista prestáva byť len postavou, za
ktorú hráte, ale vy sami sa takpovediac stávate protagonistom. Felicia, na
druhej strane, začína čím ďalej tým viac pôsobiť dojmom, že cez ňu hovorí sám autor
hry. Prostredníctvom spoločných rozhovorov sa vám potom Felicia snaží pomôcť
prísť na to, ako hru vyhrať, či je to vôbec možné a prečo na tom všetkom
záleží.
Podľa môjho názoru Save
the Date nemá jeden, ale až tri konce, ktoré by sa dali považovať za „šťastné“ –
žiaden z nich však nepôsobí práve uspokojivo. Na všetky tri vás svojim
spôsobom navedie práve Felicia. Ako sama poznamená, zdá sa, že dôvodom jej
opakovaného umierania ste práve vy – hráč. Čím dlhšie sa snažíte, aby vaše
rande skončilo šťastne, tým viackrát ju nútite zomrieť. Od začiatku hry máte
možnosť vašu schôdzku proste zrušiť – nikdy sa nedáte dokopy a Felicia si časom
nájde niekoho iného, s kým bude extrémne šťastná. Hra tento záver spočiatku
prezentuje ako negatívny – vaše rande sa neskončilo šťastne, pretože sa vôbec
nekonalo. Ak sa však k tejto možnosti
vrátite neskôr, už nevyznieva tak pesimisticky. Videli ste mnoho horších koncov
– tento, v ktorom je Felicia živá a šťastná je vlastne celkom fajn.
Inou možnosťou je proste
prestať hrať podľa pravidiel, ktoré vám neumožňujú vyhrať. Slovami Felicie: „If your choices are all bad ones, then you either have to pick one
anyway… or stop playing by the game’s rules. […] If you have a box full of
jigsaw pieces and you’re missing a piece… The message might just be… ‘Look
outside the box…’” To v tomto prípade znamená, že sa musíte stať „hackerom“, a pozmeniť
jeden zo súborov hry. To vám otvorí nový koniec, ktorý je ale prehnane
pozitívny a nerealistický (a to aj na pomery hry, v ktorej vystupujú
nindžovia, morská príšera a mimozemšťania) a tým pádom silne
anti-klimatický.
No a do tretice Felicia
navrhne, aby ste hru proste vypli, kým je ešte stále nažive. Odíďte a vymyslite
si vlastný koniec. Táto voľba je podľa mňa tá najťažšia. Neviete totiž, o čo
vypnutím hry prichádzate a zároveň vám chýba pocit zadosťučinenia a nejaké
„uznanie“ za víťazstvo – to vám síce ponúkne Felicia, no aj ona sama chápe, že
to nie je veľká útecha.
Myslím si, že v Save the
Date v konečnom dôsledku nezáleží na tom, či Feliciu zachránite alebo nie –
celá táto zápletka je len nástrojom, prostredníctvom ktorého autor núti hráča
zamyslieť sa nad tým, aká je jeho úloha v storytellingu – že nemusí byť
len konzumentom príbehu, ale že aj on sám má moc sa do príbehu zapájať či dokonca s ním manipulovať. To, do akej
miery sa rozhodne príbeh ovplyvňovať alebo meniť je len na hráčovi samom. Buď
sa úplne podriadi pravidlám a z príbehu si vezme len to, čo je
na povrchu alebo si pravidlá „podmaní“ a nájde si v ňom niečo viac.
Musí však zachovať istú rovnováhu; ak to s ohýbaním pravidiel preženie, má
ešte vôbec zmysel takýto príbeh rozprávať?
Napriek tomu, nakoľko
frustrujúca pre hráča môže byť neschopnosť hru naozaj „vyhrať“ i napriek sklamaniu
z absurdného hackerského konca bolo pre mňa ťažké sa od Save the Date
odtrhnúť. Filozofické debaty pod padajúcimi hviezdami vytvárajú v hre slušnú
atmosféru a dialógy sú často krát veľmi vtipné. Je pomerne ľahké si
postavu Felicie obľúbiť – hoci z nej chvíľami rozpráva skôr autor, v krátkych
rozhovoroch sa toho o nej dozvedáte celkom dosť. Rozpráva vám o zážitkoch
z detstva, o obľúbených filmoch i o rodinných problémoch a navyše
k sympatiám pomáha aj jej sarkastická povaha. Keď sa na ňu ako hráč citovo
naviažete, ženie vás to ďalej v túžbe zachrániť jej život.
Po audio-vizuálnej stránke
je hra veľmi minimalistická. Má jednoduchú grafiku a neobsahuje žiadne
animácie, no každá lokalita má vlastné “pozadie“ a hudbu. Vzhľadom na
nízkorozpočtovosť hry je to však pochopiteľné. Sám autor to berie s humorom
- Felicia v jednej chvíli sarkasticky pozamená: „That’s too
bad. If I’m not actually real and my whole existence is actually a lie, and all
that, it would be nice to at least know it was a high-budget lie with nice
graphics.”
Platformy: Windows, macOS, Linux
Rok vydania: 2013
Žáner: Indie, vizuálna novela
Vydavateľ: Paper Dino Software
Hlavný designér: Chris Cornell
Hudba: Francisco Cerda
Martina Gecíková 449067
No comments:
Post a Comment