Battlefield 2

EA DICE, 2005, Battledfield 2, PC

Hra Battlefield 2 bola vydaná švédskym partnerom spoločnosti Electronic Arts – týmom Digital Illusions Creative Entertainment (dnes známa ako DICE) v roku 2005. Je súčasťou známej a početnej série Battlefield (budem používať skratku BF). Séria začala známym a v tej dobe revolučným kúskom pod názvom Battlefield 1942, nasledoval Battlefield Vietnam (ktorý nebol veľkým úspechom), ďalej boli Battlefield 2, Battlefield 2: Modern Combat, Battlefield 2142 a Battlefield Bad Company. Tituly série Battlefield vždy vyšli výhradne pre platformu PC, okrem titulov BF2: Modern Combat (ten vyšiel aj pre platformy PS2, Xbox a Xbox 360) a BF Bad Company (ktorá ale vyšla len pre platformy PS3 a Xbox 360, druhé pokračovanie by však malo opäť byť aj pre PC, naplánované je na jeseň roku 2009).

Žánrovo je táto hra radená k FPS akciám. Ide o akciu z pohľadu prvej osoby, čo je prospešné najmä pre lepšie vtiahnutie hráča do deja, presnejšie do akcie, keďže celá séria BF nie je stavaná na narativite. Každá časť série má samozrejme v pozadí príbeh, na ten však hranie ani vaša výhra, či prehra nemá žiadny vplyv. Príbehom BF2 je boj o ropu v blízkej budúcnosti v oblasti stredného východu medzi USA, Čínou a novovzniknutou Alianciou Stredného Východu.

Hra poskytuje hráčovi na výber niekoľko máp, pričom každá má svoje verzie pre 16, 32 a 64 hráčov. Čím viac hráčov, tým väčšie územie mapy je poskytnuté pre samotný boj. Hru si asi málokto kúpi kvôli jej „prepracovanému“ singleplayeru. Ten poskytuje len najmenšie verzie máp (tzn. pre 16 hráčov) a nie veľmi inteligentných botov. Asi najväčším nedostatkom singleplayeru je úplna absencia možnosti používať helikoptéry a lietadlá, kedže tie sú dostupné len na väčších verziách máp. Okrem hrania priamo po internete na oficiálnych, ale aj neoficiálnych serveroch poskytuje hra aj možnosť hrania cez LAN. Do tej sa však nedajú pridať botovia na dorovnanie počtu hráčov, takže táto možnosť je okrem prípadu že má človek obrovský „barák“ na usporiadanie nejakej tej LAN-párty vlastne úplne zbytočná, pretože sám sa môžem túlať po mape aj na prázdnom servery.

Princíp hry spočíva v boji dvoch vojsk. Na mape sa počas hry vždy nachádza niekoľko bodov, ktoré môžu byť ovládané jedným z vojsk a poskytujú vojakom možnosť obnoviť sa po zabití (respawn) bližšie k aktuálnemu bojisku. Tieto body sú interpretované vlajkami. Proces zabratia vlajky pozostáva z dvoch častí. Stiahnutie nepriateľovej vlajky, čo trvá určitú dobu a čím viac spoluhráčov sa pri nej nachádza, tým je táto doba kratšia. To daný bod zneutralizuje a ak je získavanie tejto vlajky prerušené, nemôžu sa pri nej respawnovať hráči ani jedného týmu. Druhou časťou je logicky vytiahnutie svojej vlajky, ktoré funguje na rovnakom princípe ako sťahovanie. Získavanie vlajky je samozrejme obmedzené aj priestorovo, do vzdialenosti maximálne tak 10 metrov od vlajky. Na začiatku hry má každý tým určitý počet bodov, na ktorý má vplyv okrem počtu zabití aj to, ako často sa musia hráči týmu respawnovať a aj počet zabratých vlajok. Cieľom hry, je znížiť počet nepriateľových bodov na nulu. Je tu možnosť aj časového obmedzenia, no s takým sa hráč stretne na serveri málokedy. V takomto prípade sa víťazom samozrejme stáva tím s väčším počtom bodov. Dá sa povedať, že celý tento proces zjednodušene, ale celkom výstižne, konceptualizuje vojnu. Kto má väčšie územie a zomiera mu menej vojakov, veľmi rýchlo vyhrá. Na rozdiel od vojny tu ale nie je možné napríklad to, aby jeden tým bol vo výraznej početnej presile, vďaka defaultným nastaveniam serverov na automatické vyrovnávanie počtu hráčov v každom tíme, tzv. autobalance.

V BF2 je novinkou oproti svojim predchodcom systém bodovania a následného odmeňovania hráčov. V hre je bodované v podstate všetko. Zabitie, asistencia pri zabití (čiže zranenie nepriateľa do určitej miery), iniciácia zabratia vlajky, asistencia pri zaberaní a iné tímové body. Takými sú napríklad oživenie, doplnenie nábojov spoluhráčom, atď. Za zabitie svojho tímového kolegu, poškodzovanie tímového vozidla, či zranenie spoluhráča sa body naopak strhávajú. Pri zabití iným hráčom zo svojho tímu je hráčovi k dispozícii možnosť rozhodnúť o jeho potrestaní či odpustení teamkillu, pretože v zápale hry sa samozrejme občas guľka môže zatúlať. No bohužiaľ sú aj hráči, ktorí teamkillujú len tak, z nudy. Najmä ak sa tímu nedarí pohnúť z miesta a nepriateľ ich ničí. Potrestanie vlastne znamená, že hráčovi sa za teamkill odpočíta až dvojnásobný počet bodov (teda 8 bodov) a ak ide naozaj o hráča, ktorí si tak len kráti chvíľu, tak po niekoľkých potrestaniach je zo serveru automaticky vyhodení (štandardne je to po troch, záleží však od nastavenia servera). Celým zmyslom tohto bodovania je systém povyšovania. Hráč začína ako vojak a postupne sa môže vypracovať až na generála. Popritom sú mu udeľované rôzne motivačné odznaky a ocenenia (napríklad za boj s nožom – 7 zabití nožom za jedno kolo znamená získanie základného ocenenia v tejto kategórii). Niekedy okrem určenej bodovej hranice musí mať hráč na to, aby ho povýšili aj nejaké konkrétne ocenenia. Aby bolo bodovanie globálne a malo vôbec zmysel, boli vytvorené internetové databázy. Tú sú zaznamenané údaje hráčov od spomínaných bodov cez množstvo času strávených hraním za rôzne vojská až po presnosť streľby každou zbraňou samostatne. Zaznamenáva sa vlastne úplne všetko. Motiváciou usilovať sa o povýšenie je – okrem prirodzenej súťaživosti ľudí, ktorá vďaka bodovému systému nabrala zjavnejší rozmer – aj odomykanie ďalších zbraní. To aby ich hráč mohol využiť aj v hre, je opäť závislé od nastavení serverov. Avšak všetky oficiálne servery majú túto možnosť povolenú a aj tie neoficiálne si ju málokedy dovolia mať vypnutú. Najväčším nedostatkom bodovania je, že body sa hráčovi zarátavajú len pri hre na oficiálnych serveroch. Toto povyšovanie je vlastne jediným „príbehom“ hry.

Ovládanie hry je v podstate klasické a dobre známe, čo sa týka akčných hier. Ľavá ruka na klávesách W,A,S,D, pravá ovláda myšku. Ďalších ovládacích prvkov má hra pomerne dosť, no dá sa na ne ľahko zvyknúť a samozrejme sa dajú ľubovoľne meniť v nastaveniach. Ja osobne využívam pri hre približne 20 kláves. Jednou z najdôležitejších kláves je Q. Tá hráčovi otvorí komunikačné menu s celým tímom. Toto menu sa zobrazí v strede obrazovky počas hrania a poskytuje hráčovi možnosť poďakovať, pritakať, ospravedlniť sa, záporne odpovedať, požiadať o medika, muníciu, odvoz či posily. Taktiež môže vyzvať spoluhráčov na nasledovanie, či popohnať ich a najdôležitejšou funkciou je „spot“. Oznámenie týmu o tom, že zbadal nepriateľskú aktivitu. Hra sama rozlišuje či ide o vojaka, vozidlo, lietadlo, no ak hráč klikne pravým tlačidlom pri držaní klávesy Q, otvorí sa mu spotovacie menu, kde môže manuálne vybrať o aký typ aktivity ide. Samozrejme musí hráč pri spotovaní mieriť na daný objekt. Ten sa následne na krátku dobu objaví spoluhráčom na mape. Toto poskytuje hráčom možnosť komunikovať oveľa rýchlejšie ako pri písaní do chatu, ktorý hra tiež poskytuje, ako je to pri multiplayerových internetových hrách štandardom. Chat môže byť smerovaný všetkým hráčom na serveri, alebo len svojmu týmu alebo dokonca iba svojmu squadu. Hracia obrazovka je pomerne preplnená, nie však neprehľadná. Ľavý horný roh slúži na zobrazovanie serverových správ a upozornení a na ukazovanie kto koho zabil. Riadkov je na to vyhradený len 6, takže sa veľmi rýchlo menia, keďže stále prichádzajú nové správy. Pod nimi sa zobrazujú prípadné správy chatu či hlásenia komunikačného menu (klávesa Q, spotovanie). Vpravo hore je mapa okolia hráča so zobrazením svojich spoluhráčov. Taktiež bodový stav oboch tímov a pri zaberaní vlajky aj ukazovateľ stavu sťahovania/vyťahovania vlajky. Vpravo dole je stav nábojov a ukazovateľ zdravia a výdrže je vľavo dole. V strede sa nachádza samozrejme mieridlo.

Hra BF2 poskytuje oproti svojim predchodcom možnosť komandovania na dvoch úrovniach, čo dodáva hre vierohodnosť ale hlavne možnosť lepšej organizácie a následné zvýšenie efektívnosti boja. Hráči si môžu vytvárať 6 členné tímy, takzvané squady. Každý squad ma svojho squadleadera. Ten môže pomocou Klávesy CapsLock otvoriť menu, kde je mu k dispozícii zoznam squadov, zoznam členov jeho squadu a predovšetkým mapa, pomocou ktorej môže viesť svoj squad. Po right-clicku na mapu sa mu otvorí menu, ktoré mu poskytuje možnosť dané miesto označiť za cieľ útoku, prípadne či sa tam treba len presunúť, brániť ho, opraviť, atď. Taktiež môže pomocou tohto menu požiadať svojho commandera o pomoc vo forme delostrelectva, zoslania vozidla, zásob alebo o UAV (letecká sonda na krátkodobé lokálne monitorovanie oblasti proti nepriateľom). Výhodou squadu je možnosť pre jeho členov spawnovať sa na svojho squadleadera, čo umožňuje oveľa rýchlejší návrat do. To je ale samozrejme možné len pokiaľ je squadleader nažive. Druhou a vyššou úrovňou je commander. Ten by sa mal sústrediť najmä na komandovanie, aby svojmu týmu čo najviac uľahčil cestu k úspechu. Mnohé severy na to majú aj pravidlá, ktoré určujú, že commander by nemal vôbec bojovať ani sa nachádzať v žiadnej technike. Jeho úlohou je predsa komandovať. Má k dispozícii niekoľko funkcií, ktoré môžu tímu výrazne pomôcť, ak ich vie commander rozumne využívať. Prvou je scan, ktorý umožnuje preskenovanie celej mapy a odhalenie polohy a pohybu nepriateľov na niekoľko sekúnd. Potom je to UAV, ktoré, ako som už vysvetlil, slúži na lokálne a dlhodobejšie (v porovnaní so scanom) monitorovanie malej oblasti. Vysielanie UAV sa na rozdiel od scanu ukazuje všetkým hráčom tímu. Výsledky scanu sa zobrazujú len comanderovi. Ten ich však môže pomocou funkcie spot nahlásiť celému tímu. Ďalej commander rozhoduje o zhodení zásob alebo auta na ľubovoľné miesto. Tu sa môže tiež ukázať ako dokáže premýšľať a odhadovať situáciu tak, aby touto formou podpory dokázal tímu čo najefektívnejšie pomôcť. Poslednou významnou funkciou je delostrelectvo. Varovanie o oblasti zásahu sa po určení cieľa automaticky zobrazí na mape všetkým hráčom. Všetky tieto funkcie sú dostupné len raz za určitý čas. Po použití sa každá funkcia „dobíja“ a je možné použiť ju zase až o niečo neskôr. Na otvorenie mapy s komandovacím menu slúži opäť klávesa CapsLock. Commander tu má k dispozícii mapu, ktorá zaberá veľkú časť obrazovky. Naľavo má tlačidlá spomínaných funkcií a zoznam squadov, ktoré si može ľubovoľne označiť a rozkaz o útoku či obrane smerovať len jednému alebo vybraným squadom.

Hráč má pred každým spawnutím možnosť vybrať si za akú „postavu“ bude hrať. Ide však len o rozdiely vo výzbroji a vybavení. Pretože žiadne iné rozdiely v charakteristikách postáv tu nie sú. Sniper nemá väčšiu výdrž pri behu ako napríklad guľometník. Čo sa týka behu postáv, tak ten je riešený tak, že pri pohybe dopredu sa po stlačení Shiftu postava rozbehne a z ukazovateľa pod ukazovateľom zdravia začne ubúdať. Po ubehnutí pomerne krátkej vzdialenosti hráčova postava prestane utekať a ukazovateľ sa začne postupne dopĺňať. Toto je ďalším príjemným detailom, ktorý udržiava dobrú úroveň reálnosti hry. Predsa len, keď si človek vybaví tú ťažkú výzbroj, tak by toho asi veľa neubehol a nejaký čas by mu trvalo, kým by znovu nabral sily. „Postavy“, ktoré má hráč na výber sú konkrétne člen špeciálneho týmu (Special-Ops), medik (Medic), útočník (Assault), snajper (Sniper), technik (Engineer), guľometník alebo podpora (Support) a nakoniec vojak s protitankovou výbavou (Anti-tank). Každý z nich má k dispozícii krátku strelnú zbraň, nôž, 4 granáty a rozdielne typy útočných pušiek alebo iných dlhých strelných zbraní a špeciálne vybavenie. Special-Ops môže použiť 4 výbušniny C4 na diaľkové ovládanie. Medik má k dispozícii balíčky prvej pomoci, ktoré keď drží v rukách tak ozdravuje seba a spoluhráčov v tesnej blízkosti. Tieto balíky môže aj rozhadzovať po bojisku aby si ušetril čas, no aj toto je obmedzené a to tak, že ich môže rozhádzať maximálne tri a potom musí čakať kým sa mu „doplnia“. Taktiež môže použiť defibrilátor na oživenie spoluhráčov tesne po ich smrti. Väčšina serverov má nastavený časoví limit za koľko sa hráč po zabití respawne (väčšinou je to 15 sekúnd) a za túto dobu ho môže Medic ešte oživiť. Assault má granátomet a oproti ostatným navyše pár dymový granátov. Táto postava je veľmi zriedka hraná. Sniperovou najsilnejšou zbraňou je samozrejme jeho ostreľovacia puška. Má však aj dve proti pechotné míny, ktoré vybuchnú ak popred ne prejde nepriateľský vojak. Môže si tak zabezpečiť pozíciu pri ostreľovaní, aby sa k nemu nepriateľ nedostal odzadu. Engineerova výhoda je v možnosti opravovať vozidlá a zariadenia pomocou veľkého kľúča a tiež ukladanie protitankových mín. Support dokáže spoluhráčom dopĺňať zásobu nábojov na počiatočné množstvo a to rovnakým princípom ako Medic pri ošetrovaní. Anti-tank požíva hlavne svoje protitankové strely, ktoré má len štyri. Priebeh týchto špecializovaných činností ako sú napríklad ozdravovanie, či najmä opravovanie vecí je samozrejme výrazne konceptualizovaný. Je však stále uveriteľný a predsalen nie príliš komplikovaný aby to človeka „rušilo“ pri hraní.

Celkovo ide o realistickú simuláciu boja vo vojne na vyhradenom území, na ktorom sa môže hráč slobodne pohybovať. Graficky je hra na dobrej úrovni a v roku svojho vydania bola preto aj pomerne hardwarovo náročná. U mňa si táto hra získala svoje miesto, pretože vďaka možnosti organizácie (commander, squady), svojej blízkosti k realite a možnosti hrať s reálnymi ľuďmi cez internet, mi poskytuje zakaždým odlišný zážitok a priebeh boja. A tento môj názor určite nie je ojedinelý, keďže ide o hru, ktorá si získala miesto medzi najznámejšími hrami tohto typu. A teraz si ju idem veru zahrať!

Richard Lavrík, 324767