September 12 – Odpáľ si svoju raketu (ale budeš za ňu niesť zodpovednosť)

„This is not a game, You cant win and you cant lose“ hovorí prvá veta v akomsi intru tejto freewarovky, pri ktorej sa asi naskytne otázka: Tak načo túto hru hrať, keď nemôžem vyhrať?(Nie je práve to cieľom hry ako takej?).

11. September je synonymom pre nechválne známe teroristické útoky, ktoré započali éru odplaty a prehĺbili akúsi svätú vojnu medzi dvoma najpočetnejšími náboženstvami. Táto hra sa zaoberá práve tou odplatou (teda 12.september-symbol toho, čo bolo po 11. septembri).

Na začiatku by som chcel popísať interface a pravidlá hry. Klasická flashovka v ktorej vidíme typické arabské mesto zhora. Okolo stánkov na tržnici a budov pobehujú muži, ženy, pri troche šťastia zahliadneme dieťa, alebo opicu (alebo žeby predsa len pes? ). Jediné čo ovládame je akési mieritko. Tým máme za úlohu zacieliť ľahko rozpoznateľných teroristov, ktorí sa voľne prechádzajú medzi ostatnými ľuďmi a kliknutím ľavého tlačítka myši odpáliť raketu (chcel by som podotknúť, že toto nie je nikde napísané, ale zaujímavé je, že väčšina ľudí si práve tento cieľ hry domyslí). Tá však svojím rádiusom výbuchu zasiahne veci, ktoré sme zasiahnuť zrovna nechceli, teda civilistov a domy. Práve tých mŕtve telá príde po malej chvíľke oplakávať niekoľko okoloidúcich, ktorý sa takto konvertujú na ďalších teroristov. Zrejme si po prvom neúspechu povieme aby sme boli opatrnejší a vypálime ďalšiu a ďalšiu raketu.... Je len na našej bystrosti, kedy nás pohľad na situáciu zamrazí. Uvidíme zrúcané domy, mŕtve torzá civilistov (teda aj vrátane teroristov) za kedy sa počty našich (domnelých) nepriateľov znásobili. A to len vďaka našim raketám a snahe situáciu zlepšiť.

ŽIADNA RAKETA NIE JE MIEROVÁ

Toto heslo roku 1968 má univerzálne použitie. Dalo by sa aplikovať na kubánsku krízu, na otázku umiestnenia rakiet po stredo-východnej Európe (bez toho, že by som sa chcel starať do vecí štátu, ktorého nie som občanom), ale aj na akúsi „vojnu proti terorizmu“. Napadlo ma , že podobná hra by sa dala podľa mňa použiť aj na tému Manhatanu (teda 11.september), kde by hráč svojimi lietadlami búral budovy a civilisti okolo by sa začali meniť na mariňákov a nasadať do lietadlových lodí, odkiaľ by sa po chvíli vracali s kufríkmi vo vojne-ukoristených peňazí, za ktoré by na mieste zničených budov budovali stavby ešte monumentálnejšie.

Tieto odstavce by som chcel zakončiť vetou z hry samotnej „it has no ending“, ktorá zrejme vyjadrila jej celý zámer.

Adam Mertel