Ako už názov napovedá, hra Passage veľmi jednoduchým spôsobom simuluje priechod životom. Pre hru sú charakteristické dva spôsoby hrania: buď sa budeme po hernej mape pohybovať s partnerkou, alebo sami, pričom každý zo spôsobov má svoje klady i zápory. Koniec je pre oba spôsoby rovnaký – smrť.
Hra korešponduje so svojím názvom už na prvý pohľad, teda po vizuálnej stránke, kedy vidíme hernú mapu aj postavy len vďaka úzkemu obdĺžniku. Tento obdĺžnik je teda tiež paralelou na priechod životom. Na začiatku hry (resp. života) sa postava nachádza na začiatku priechodu, ktorý je pomerne detailný a druhý koniec je naopak rozmazaný. Ako však postupujeme hrou, postavičky sa postupne dostávajú do stredu priechodu a v záverečnej fáze života sa postavičky nachádzajú už na konci priechodu a naopak začiatok je rozmazaný. Najlepšie si hráč uvedomí túto skutočnosť ak sa hneď na začiatku vydá smerom doprava, bez toho aby odbočil hore alebo dole. Nečakajú ho žiadne prekážky a tak prejde cez viaceré farebne stvárnené etapy (paralela na životné obdobia).
Hra nemá jasný cieľ, neobsahuje žiadne úlohy či jasné hranice. Vo veľmi zjednodušenej forme by sme ju teda mohli považovať za „sand box“, kedy nemáme takmer žiadne hranice mapy, po ktorej sa pohybujeme. Technická stránka je ale druhoradá. V prvom rade je tu posolstvo, ktoré sa zrejme snaží hra predať svojim hráčom a spôsob akým sa to snaží uskutočniť.
Už v úvode som označil dva možné spôsoby hrania – s partnerkou alebo bez nej. Podľa môjho názoru je to práve prvý spôsob, ktorý sa snaží autor hry propagovať. Je síce pravda, že bez partnerky sa panák ľahšie dostáva cez prekážky a tým ľahšie zbiera bonusy, ale za predpokladu že sa panák nevenuje zbieraniu bonusov, a smeruje od začiatku stále napravo, nikdy nenazbiera toľko bodov sám, ako s partnerkou. Doba, pokým zomrie ostáva rovnaká za všetkých podmienok. Zrejme ide o vyzdvihovanie spoločného života (ktorý je zložitejší a plný kompromisov) pred osamelou cestou za najvyšším počtom bonusov a teda najvyšším možným skóre.
Branislav Cíbik
(263 153)
Díky za pěknou analýzu. Roher skutečně propaguje život v páru - hru věnoval své přítelkyni.
ReplyDelete