Existuje veľké množstvo hier, od tých primitívnych až po graficky vychytané, ktoré sú založené na rovnakom princípe ako hra Layoff – a to spojiť v riadku alebo stĺpci aspoň tri objekty rovnakého druhu, ktoré následne zmiznú a uvoľnia priestor iným objektom.
Čím sa teda líši Layoff od ostatných jej podobných hier? V prvom rade nejde o len tak obyčajné hracie pole o veľkosti X x Y, v ktorom posúvame hore- dole, doprava- doľava abstraktné symboly a nezamýšľame sa nad tým, čo sa stane s kolieskom, štvorčekom či trojuholníkom po tom, čo zmizne. Layoff predstavuje simuláciu akejsi veľkej spoločnosti a namiesto s abstraktnými symbolmi tu manipulujeme so skutočnými osobami – zamestnancami spoločnosti. Na skutočnosti im dodáva to, že si môžeme prečítať ako sa konkrétna osoba volá, koľko má rokov a nejaké zaujímavosti o nej.
Ako už jej názov naznačuje, hra Layoff stvárňuje masové prepúšťanie v čase krízy, kde nezáleží na tom, akú prácu vykonávate – určite dôjde rad aj na vás, teda pokiaľ nie ste chlapík v obleku a kravate, ktorý má akúsi imunitu a teda nemôže dostať padáka, hoci by si to mnohokrát zaslúžil práve on. Týmto hra reaguje na to, ako sa už aj tak bohatí ľudia ešte viac obohacujú na obyčajných ľuďoch.
Hráč sa ocitá v pozícii akéhosi top managera, ktorého úlohou je ušetriť spoločnosti čo najviac peňazí. Samozrejme ušetrí tým viac, čím viac ľudí vyhodí. Zo začiatku si hráč aj možno číta životopisy svojich zamestnancov, ale po čase ho to určite prestane baviť, pretože ľudí musí prepúšťať bez ohľadu na to, čo sa o nich dočítal. Akoby to nestačilo, tak po celý zvyšok hry musí hráč zamestnancov, ktorých vyhodil, sledovať na úrade práce, kde sa bezcieľne a zdeprimovane pohybujú sem a tam.
Pre hráča ako top managera je mnohokrát lepšie, ak začne zamestnancov vnímať ako abstraktné symboly a neobťažuje sa čítaním ich životopisov – jednak pre to, že s postupom času to začína byť nudné a taktiež preto, že by potom asi nemal srdce ich vyhodiť a zničiť tak ich sny a plány do života. Hra možno naráža práve na toto – taký skutočný top manager takisto nestráca čas záujmom o životy svojich zamestnancov, jediné, čo ho zaujíma, je zisk.
Daniela Čajková (361450)
Čím sa teda líši Layoff od ostatných jej podobných hier? V prvom rade nejde o len tak obyčajné hracie pole o veľkosti X x Y, v ktorom posúvame hore- dole, doprava- doľava abstraktné symboly a nezamýšľame sa nad tým, čo sa stane s kolieskom, štvorčekom či trojuholníkom po tom, čo zmizne. Layoff predstavuje simuláciu akejsi veľkej spoločnosti a namiesto s abstraktnými symbolmi tu manipulujeme so skutočnými osobami – zamestnancami spoločnosti. Na skutočnosti im dodáva to, že si môžeme prečítať ako sa konkrétna osoba volá, koľko má rokov a nejaké zaujímavosti o nej.
Ako už jej názov naznačuje, hra Layoff stvárňuje masové prepúšťanie v čase krízy, kde nezáleží na tom, akú prácu vykonávate – určite dôjde rad aj na vás, teda pokiaľ nie ste chlapík v obleku a kravate, ktorý má akúsi imunitu a teda nemôže dostať padáka, hoci by si to mnohokrát zaslúžil práve on. Týmto hra reaguje na to, ako sa už aj tak bohatí ľudia ešte viac obohacujú na obyčajných ľuďoch.
Hráč sa ocitá v pozícii akéhosi top managera, ktorého úlohou je ušetriť spoločnosti čo najviac peňazí. Samozrejme ušetrí tým viac, čím viac ľudí vyhodí. Zo začiatku si hráč aj možno číta životopisy svojich zamestnancov, ale po čase ho to určite prestane baviť, pretože ľudí musí prepúšťať bez ohľadu na to, čo sa o nich dočítal. Akoby to nestačilo, tak po celý zvyšok hry musí hráč zamestnancov, ktorých vyhodil, sledovať na úrade práce, kde sa bezcieľne a zdeprimovane pohybujú sem a tam.
Pre hráča ako top managera je mnohokrát lepšie, ak začne zamestnancov vnímať ako abstraktné symboly a neobťažuje sa čítaním ich životopisov – jednak pre to, že s postupom času to začína byť nudné a taktiež preto, že by potom asi nemal srdce ich vyhodiť a zničiť tak ich sny a plány do života. Hra možno naráža práve na toto – taký skutočný top manager takisto nestráca čas záujmom o životy svojich zamestnancov, jediné, čo ho zaujíma, je zisk.
Daniela Čajková (361450)
No comments:
Post a Comment