Save the Date - analýza hry

Save the Date je freeware hra ktorá bola vydaná v roku 2013 spoločnosťou Paper Dino Software, ktorú tvorí vlastne iba Chris Cornell. Je dostupná pre PC, pre operačné systémy Windows 2000 a neskôr, Mac OS X 10.4 a neskôr, a Linux x86a. Hra je vizuálnou novelou s elementami dating sim. Celý jej obsah sa dá dokončiť za menej ako hodinu.
Samotné meno hry môže mať dvojitý význam. Pred tým ako som ju začal hrať, očakával som že význam „Save the Date“ bude rovnaký ako na pozvánkach na svadbu a hra bude preto veľmi romantická. Názov je však doslovný, snažíte sa zachrániť ženu s ktorou ste na rande.

Do dating sim hry vstupuje s tým, že cieľom bude získať si priazeň toho, s kým ste na rande. Neovládate žiaden avatar , len čítate na obrazovke text ktorý vpred posúvate kliknutím myšou či klávesnicou. Vyberáte si z možností ktoré vás posunú ku koncu príbehu.
A na prvý pohľad je to tak aj pri Save the Date. Preberiete rolu protagonistu bez mena, ktorý má dohodnuté rande s Feliciou. Vyberiete si reštauráciu z ponúkaných možností a potom sa hra ďalej vetví keď si v reštauráciách objednáte jedlo, kde budete sedieť či zvolíte reakcie počas rozhovoru. Každá vetva možností však skončí rovnako, Felicia zomrie a to rôznymi spôsobmi, od alergickej reakcie na arašidy, cez zblúdilú guľku či explóziu reštaurácie až po absolútne bizarné spôsoby ako útok ninjov alebo morskej príšery. Po každej smrti dostane Game over obrazovku a môžete začať odznova.
Už po prvej smrti je však jasné, že táto hra nebude asi len o randení. Na obrazovke pribudnú možnosti, podľa toho čo sa stalo v predchádzajúcich pokusoch. Ak bola Felicia zastrelená, budete mať možnosť ju varovať a pred guľkou ju zachrániť, ak sa pod ňou prepadla terasa, môžete je jej povedať aby sa posunula. To otvára nové možnosti dialógu, kde Felicia samozrejme chce vedieť, ako viete čo sa má stať. Hra je na mnohých miestach veľmi meta.  Na výber je možnosť, keď protagonista povie, že sú vo videohre a on sa ju snaží zachrániť. Hráč sa tak čoraz väčšmi stotožňuje s protagonistom, ktorý sa snaží získať si Feliciinu dôveru tým že si zapamätáva detaily z predchádzajúcich prechodov príbehom.
Po tom ako ju presvedčíte, dostanete sa do novej lokácie, ktorá vyzerá, že by mohla byť vyvrcholením príbehu. Konverzácia sa úplne zmení, a vyzerá to, ako keby Felicia skôr hovorila k hráčovi a nie k postave ktorú ovládate. Môžete jej povedať ako a koľkokrát zomrela alebo aj to, či je vaším zámerom len dokončiť hru a vidieť obrazovku ktorá vám povie že ste boli úspešný. Po tom ako Felicia opäť zomrie a tentokrát smrťou ktorá sa zdá absolútne nepravdepodobná, no neodvrátiteľná. 

Posledné dialógy sa sústredia na samostatný príbeh. Je možné ju zachrániť? Existuje cesta v ktorej bude šťastný koniec? Odpoveď ktorú nám je poskytnutá, je dokončiť si príbeh po svojom. Dobrý koniec tak v tejto hre v klasickom slova mysle neexistuje. Celá skúsenosť sa odohráva v mysli hráča, neviem ako postavy vyzerajú, kedy sa prvýkrát stretli, čo cítia a málokedy vieme čo si myslia. Aj napriek tomu si tieto veci domyslíme. Stačí tak vypnúť hru a povedať si že žili šťastne a zomreli na starobu, alebo čokoľvek iné, čo sa zdá ako správny koniec.

Pokiaľ ale chcete šťastný koniec, existuje spôsob ako sa k nemu dopracovať. Autor v súboroch zanechal návod ako upraviť hru a byť „hackerom“. Dostane po štarte hry novú možnosť v ktorej ste super hacker a máte rande v lietajúcom hrade. Felicia vyhrá viaceré lotérie a bývate na súkromnom tropickom ostrove. Tento koniec je ale napísaný tak prehnaným štýlom, že neprinesie žiaden záver, či potešenie.

Hra je založená na open source hernom engine Ren'Py, ktorý je určený pre tvorbu vizuálnych noviel. Je ním limitovaná v možnostiach, no nastavenia ponúkajú všetko čo sa dá od hry v štýle vizuálnej novely čakať.

Dá sa nastaviť hlasitosť zvuku, veľkosť okna, rýchlosť textu a čo je dôležité pre túto hru, dajú sa vymazať trvalo uložené dáta. Ukladanie dát tu funguje na dvoch úrovniach. Počas hry sa dá kedykoľvek pozícia v hre uložiť a kedykoľvek načítať. Keď Felicia zomrie a hra skončí, niektoré dáta sa uložia natrvalo a to umožňuje mať nové možnosti pri ďalších prechodoch hrou. Vďaka ich vymazaniu ma hráč možnosť prejsť hrou od začiatku.

Hudba je jednoduchá a hodí sa k lokáciam pre ktoré je určená. Celý soundtrack ku hre má okolo 15 minút, po chvíli tak budete počuť stále to isté. Zložil ho Francisco Cerda a rovnako ako hra je voľne dostupný na stiahnutie.

Grafika hry je veľmi jednoduchá a vytvorená autorom bez zjavných skúseností. Každá lokácia má jednu či dve, skôr symbolicky vyzerajúce, pozadia, na ktorých sa dajú tak akurát rozoznať obrysy a predmety.  Hra neponúka žiadne efekty, ak nerátam jednu zmenu pozadia bez čiernej obrazovky. Nevieme ako vyzerajú postavy, pretože nie sú nijak ilustrované. To sa na začiatku zdá možno trochu odradzujúce, no to sa po chvíli úplne stratí, pretože hlavnou pointou pri tejto hre je príbeh a jeho význam a to že nevieme ako protagonista vyzerá môže byť aj pozitívnym prvkom.

Keď som začal túto hru hrať, nevyzerala príliš dobre a moc som toho ani neočakával. Biedna grafika, bizarné udalosti občas ako vystrihnuté z Bčkového filmu, neustále opakovanie toho istého, len preto aby som sa dostal ku správnej možnosti. Počas hry mi tiež vadili pop kultúrne referencie, ktoré síce dávali zmysel, ale boli trochu nepríhodné. Hra ma však nakoniec pozitívne prekvapila.

Príbeh so zaujímavou myšlienkou, ktorý v nás mení pohľad na postavy v hrách. Núti premýšľať o tom, či si „zaslúžia“ toľkokrát zomrieť, až kým mi nedostaneme dobrý koniec. Zamyslieť sa nad tým, prečo má hráč pocit, že potrebuje na konci hry odmenu, aj keď len v podobe pár pozitívnych slov.  Ukazuje, že dobrý koniec sa dá nájsť aj inde ako len na obrazovke, lebo každý príbeh ktorý čítame alebo vidíme, sa odohráva v prvom rade v našej fantázií. 

Marek Čierny 422575