Analýza hry Depression Quest

Hra Depression Quest predstavuje jednu z najkontroverznejších nezávislých hier v poslednom období, a to v dôsledku kauzy GamerGate. Jej autorkou je mladá vývojárka Zoe Quinnová.

„Hi. My name is Zoe, and I make weird video games with some degree of success. My life is generally pretty uncomplicated, I guess, aside from the fact that a month ago the Internet decided to make me the center of a supposed global conspiracy.“ (Quinn, 2014)

Práve Depression Quest figuruje ako zástupný dôvod, pre ktorý si časť hernej komunity vytvorila z jej života terč. Kauza GamerGate začala príspevkom napísaným jej bývalým priateľom. Tvrdil v ňom, že ho podviedla s niekoľkými mužmi, pričom jedným z nich bol aj Nathan Grayson, žurnalista pre Kotaku. Na základe týchto tvrdení bola Quinnová osočená, že priaznivú kritiku hry ovplyvnil jej údajný intímny vzťah s Graysonom. A GamerGaters začali útočiť. Došlo ovšem až do štádia, kde sa jej pravidelne vyhrážajú smrťou. Táto kauza sa však netýka len Zoe Quinnovej, otvorila totiž diskusiu o postavení žien v hernom prostredí v súčasnosti. (…)

Prvý krát bola hra vydaná vo februári 2013 a neskôr, v auguste 2014, prostredníctvom Steamu. Jej spoluautormi sú Patrick Lindsey - autor textu, a Isaac Schankler - zodpovedný za audiálnu zložku hry. Vytvorená bola pomocou softvéru Twine, ktorý ponúka možnosti vizuálnej reprezentácie hypertextu za použitia uzlových bodov. Depression Quest je singleplayer koncipovaný podobne ako klasická textová adventúra. Oficiálna stránka ju uvádza ako „interactive fiction game“, keďže rovnako ako drtivá väčšina súčasných textových hier však patrí k nezávislej scéne, nie je ľahké ju s istotou zaradiť do žánrovej kategórie. Vydaná bola ako free-to-play avšak aj s alternatívou pay-what-you-want, pričom táto možnosť sľubovala venovanie finančného príspevku organizácii iFred (International Foundation for Research and Education on Depression ) a neskôr aj pre National Suicide Prevention Hotline. Ďalšia kontroverzia spojená s Depression Quest, ako aj jej autorkou súvisí práve so spomenutými príspevkami. V dôsledku GamerGate škandálu bola táto hra rozobratá na márne kusy a následne označená aj za možný scam. V konečnom dôsledku ale vyplynulo, že sa jedná skôr o komunikačný šum. Téme sa viac venoval One Angry Gamer. (Usher, 2014)

Zámerom autorky však bolo vytvoriť hru, ako nástroj pre porozumenie depresii, s ktorou má sama skúsenosti, nie spôsobiť škandál. Technická stránka hry limituje hráčsku agenciu na možnosť výberu cesty, ktorou sa hráčka alebo hráč môže dostať k jednému z piatich možných ukončení. Cesta k nim, rovnako ako v bežnom živote vedie skrz rad každodenných udalostí. Tie sú poskladané zo štyridsiatich tisícov slov, ktoré sa v jednotlivých zápiskoch vyznačujú jemným vystihnutím uvažovania protagonistu trpiaceho F32. V úvode nie je explicitne určené pohlavie, preto som do istého momentu hrala ako ženská postava. Na základe obsahu zobrazeného textu je možné sa rozhodnúť ako pokračovať ďalej. Voľby sú formulované do viet – rozhodnutí, fungujúcich ako generátory ďalšieho obsahu. Ponúknuté rozhodnutia však nie sú všetky prístupné. Obvykle sa medzi nimi nachádza jedno až viac takých, ktoré pre osobu s depresiou predstavujú nepredstaviteľné. Naproti tomu pre niekoho s logikou zdravého človeka musí byť takýto limit frustrujúci sám o sebe. Toto obmedzenie konfiguratívnej funkcie ale dokáže ilustrovať sociálnu dysfunkciu spôsobovanú depresiou. S jej postupujúcou intenzitou, resp. v jej ťažšom štádiu sa pole možností minimalizuje, prečiarknutých “volieb” pribúda a v niektorých uzloch vyúsťuje iba do jedinej alternatívy. V tomto momente začína Depression Quest fungovať trochu ako dielo elektronickej literatúry, kde jediná možnosť v praxi znamená iba posunutie textu.

Audiovizuálna zložka tejto hry je postavená na atmosfére. Soundtrack, ako som už spomenula, vytvoril Isaac Schankler. Jeho najväčšou devízou je schopnosť navodiť pocit nedeľného večera za akýchkoľvek podmienok a v ktorejkoľvek dennej dobe. Schankler sa inšpiroval skladateľmi ako Arvo Pärt, Ryuichi Sakamoto, Alva Noto alebo David Kanaga. Jeho hudba je generatívna a interaktívna, pričom sa s postupujúcou depresiou stáva kazovejšou. Elementy hluku a šumu sú hlasnejšie, opakujú sa častejšie.

Aj po vizuálnej stránke hra pripomína klasické diela elektronickej literatúry. Zvláštnosťou je prítomnosť health bar ukazateľa, alebo v tomto prípade mental health bar. Rozdelený je do troch segmentov. Prvý odrzkadľuje mieru depresie, druhý terapeutickú podporu a posledný, stav farmakoterapeutickej liečby. Jeho prítomnosť považujem za výborný vizuálny element ako aj obsah doplňujúci prvok, ktorý pomáha uvedomiť si, že je možné zdravie takto ovplyvniť.

Cieľom Depression Quest je porozumenie. Quinnová zvolila herné prostredie ako ideálny prostriedok pre vcítenie sa do kože tých, ktorí s touto chorobou bojujú. Ako terapeutický nástroj je teda vhodná pre ich blízkych ako aj pre každého, kto nedokáže spracovať koncept duševnej afektívnej poruchy. Pre mňa osobne však bola vyčerpávajúca. Unavovali ma pocity, ktoré som na seba projektovala práve v snahe porozumieť duševnému stavu (aj sebe samej). Rozhodla som sa totiž najprv vyberať možnosti tak, ako som volila vo svojom vlastnom živote v podobných situáciách, pretože mám svoj vlastný „Depression Quest“. Zaujímalo ma ako sa bude osud postavy líšiť od môjho reálneho. Bolo ale nad mieru únavné vyberať nikam nevedúce možnosti a zároveň sledovať ako sa postupne prepracovávam až k úrovni “You are profoundy depressed.” Ďakujem. To ovšem značí, že autorke sa podarilo vierohodne zachytiť depresívnu slučku. Už v predslove je ale vysvetlené, že zámerom tohto titulu nebolo pobaviť ale vyskúšať si, aké to je, žiť s depresiou, čo sa podľa môjho názoru aj podarilo.

Depresia však nemá koniec, rovnako ako táto hra. Preto ani jeden z piatich možných “koncov” neprináša riešenie duševného stavu, čo je v súlade so zámerom autorky. V mojom prípade dohranie v podobe: “As the days go by, you find yourself interested in less and less. You think back to your life a mere few months ago, and compared to where you are now it seems like you've just lost so much.”, spôsobilo nutkanie okamžite zatvoriť laptop a tak ako postava, ktorou som na chvíľu bola, skvapalnila som svoj “paycheck”. (...)

QUINN, Zoe. 5 Things I learned as the internet's most hated person [online]. In Cracked. 16.9.2014. [cit. 2014-11-10]. Dostupné z <http://www.cracked.com/blog/5-things-i-learned-as-internets-most-hated-person/>

USHER, William. #GamerGate: Depression Quest funds may not have gone to charity? [online]. In One Angry Gamer. 11.9.2014. [cit. 2014-11-12]. Dostupné z <http://blogjob.com/oneangrygamer/2014/09/gamergate-depression-quest-funds-havent-actually-gone-to-charity/#more-2455>

Petra Mačingová

383809